Zaradenie medzi sociálnodemokratické, liberálne a konzervatívne strany si však nemožno predstavovať ako úsečku, ale ako kruh rozdelený na tri rovnaké časti. Sociálni demokrati tak susedia s konzervatívcami a liberálmi a opačne. V niektorých hodnotách a témach sa tak navzájom prelínajú a v iných úplne odlišujú.
Smer počas svojho vládnutia hodnotovo napĺňal známe heslo vichistického Francúzska „práca, rodina, vlasť“, ktorým Philippe Pétain nahradil heslo Francúzskej revolúcie „sloboda, rovnosť, bratstvo“. Neskôr toto heslo konzervatívcov (ľudovcov) prešlo drobnými obmenami, ale v podstate sa ustálilo na „národ, cirkev, rodina“. Fico a manažéri Smeru sa vždy oháňali národnými otázkami a stavom ohrozenia imigrantmi. Sociálna demokracia, respektíve ľavica vždy preferuje mier a spoluprácu národov. Fico síce kritizoval vojenské intervencie mocností na Blízkom východe a v Afrike. Zabudol však dodať, že obyčajní ľudia za vojny nemôžu, a preto už ako utečenci, respektíve migranti, hľadajú útočisko alebo miesto na lepší život.
Sociálnymi balíčkami Fico a Smer razili dojem ľavicovej sociálnej politiky. Nepochybne boli progresívne a mali pozitívne dosahy. Podobne sociálne však postupujú aj konzervatívne strany, ktoré sa snažia zmierniť biedu ľudí, ale nenarušujú pritom vládnuci ekonomický hierarchický systém. Naproti tomu sociálna demokracia sa snaží riadeným prerozdeľovaním a silným verejným sektorom vybudovať ekonomickú a sociálnu spravodlivosť.
Ďalším aspektom konzervatívcov je pevná hierarchia, dominancia elity nad občanmi a z toho vyplývajúca slabá verejná diskusia. Smer nikdy nevychádzal z občianskej ľavicovej diskusie, a tak diskusie na snemoch pripomínali skôr frašky. V Smere panuje pevná hierarchia a jeho predstaviteľmi sa stali ľudia, ktorí získali vyššie spoločenské alebo ekonomické postavenie, nie ľudia strednej triedy, ktorej existencia je jedným zo zásadných bodov sociálnej demokracie.
Sociálnymi balíčkami Fico a Smer razili dojem ľavicovej sociálnej politiky. Nepochybne boli progresívne a mali pozitívne dosahy. Podobne sociálne však postupujú aj konzervatívne strany, ktoré sa snažia zmierniť biedu ľudí, ale nenarušujú pritom vládnuci ekonomický hierarchický systém.
Naproti tomu sociálna demokracia sa snaží riadeným prerozdeľovaním a silným verejným sektorom vybudovať ekonomickú a sociálnu spravodlivosť. V tomto duchu Smer počas svojho vládnutia nič nezmenil. Trináste dôchodky sú toho explicitným príkladom. Fico sa nesnaží systémovo nastoliť spravodlivejšie vyššie dôchodky, ale hodiť ľudu kosť. Pritom mnohí dôchodcovia žiadny trinásty dôchodok nepotrebujú. Napríklad poberatelia výsluhových dôchodkov majú vyšší príjem než pracujúci ľudia – u policajtov sú veľakrát vyššie než čisté mzdy u nastupujúcich policajtov. Sociálna pomoc u niektorých skupín je doslova almužna, niekde naopak neprimerane štedrá. Životné minimum je výsmech. Podpora v nezamestnanosti je založená na poistnom systéme, nie na sociálnej výpomoci, čím sa predražuje a je nespravodlivá. Tí, ktorí mali vysoké mzdy, poberajú šesť mesiacov kráľovskú podporu, a tí, ktorí zostanú nezamestnaní aj po šiestom mesiaci, dostávajú cca 60 eur. Ako z toho majú vyžiť podľa ľavicového Smeru?
Argumentom Smeru je, že kto chce, robotu si nájde. Typické pravicové. Sociálna demokracia sa pýta, či práca človeka napĺňa, pretože podľa tejto ideológie je práca aj zmyslom života, nielen prostriedkom na zabezpečenie obživy a zaplatenie hypotéky. Podobne je to s minimálnou mzdou a s príplatkami, ktoré Smer zdvíha, ale zabúda, že mimo systému existujú stále vo väčšej miere pracujúci na čiastočné úväzky, ktorí pracujú aj za nižšiu než minimálnu mzdu, a ich sa tieto opatrenia netýkajú. Medzi ľavičiarmi vo svete je to veľká téma, akurát nie v Smere. Aj hľadanie práce sa na Slovensku realizuje cez súkromné agentúry, nie cez štátne úrady práce, ktoré za vlády ľavicového Smeru boli iba formálne. Sociálna politika Smeru bola vždy ľavicovo nekoncepčná.
Sociálna demokracia chcela vždy vzdelávať ľud, nielen ho v machiavellistickom duchu využívať na svoje reálne vládnutie. Vzdelávať znamená aj zvyšovať a podporovať kultúru, ktorej úpadok je v súčasnosti markantný. Dal Fico peniaze SNG, napríklad na výstavy svetoznámych umelcov ako vo Viedni alebo v Budapešti, či RTVS na kvalitné filmy a seriály? Nie, prostriedky putovali na početné futbalové štadióny. Podporoval Smer finančne vážnu hudbu a pôvodnú slovenskú literatúru, ktorá povznáša ducha, alebo dal opätovne radšej peniaze na ľudový folklór? Francúzsky socialistický prezident Francois Mitterrand zanechal po sebe novú Národnú knižnicu, sklenenú pyramídu v Louvri alebo Operu Bastille. Po Ficovi zostane predražený národný futbalový štadión a po Pellegrinim rovnako predražený cyklistický štadión.
Nuž, Fico a Pellegrini nikam neodchádzajú, majú preto šancu stať sa konečne sociálnymi demokratmi. Vzájomná konkurencia by im mohla pomôcť.