O čom je vôbec lex korona

05.07.2020 10:00

Vláda nedávno prijala balíček opatrení na podporu podnikateľského prostredia známy pod názvom lex korona. Euforické pocity spojené s týmto momentom prežíval hádam len minister hospodárstva Richard Sulík, aj sa k tomu úprimne priznal.

Vraj je to jeho najkrajší moment v živote od roku 2004, keď bola prijatá Miklošova daňová reforma. Až mi ľúto prišlo, aký smutný a prázdny život musí mať ten náš pán vicepremiér, keď ho do vytrženia dostane takýto balíček.

Možno to bolo tým, že išlo o akúsi variáciu jeho už niekoľkokrát prevareného „kilečka“, ktorým strašil v predvolebnom programe strany SaS. No a ako sa nechal počuť, vraj tým vytrhli podnikateľom tŕň z päty a úradníkom z rúk mučidlá, ktorými ich trápili. Akoby zamestnanci štátu mali cítiť hanbu za to, že vyžadujú dodržanie zákonov alebo predpisov.

Gastrolístky mediálnou hviezdou

Lex koronu počas prípravy zahaľovalo rúško tajomna, i novinári sa dostali vari iba k jednému z opatrení, ktorému venovali značnú pozornosť. A tak sa gastrolístky stali jeho mediálnou hviezdou. Odborom sa však podarilo debatu o nich, ako aj o ďalších opatreniach dotýkajúcich sa bezprostredne zamestnaneckého prostredia, odsunúť na rokovanie a riadne legislatívne konanie na jeseň.

Namiesto nevyhnutných systémových nastavení hospodárskej politiky smerom k prechodu na znalostnú, sociálne a environmentálne citlivú ekonomiku opäť iba prešľapujeme na jednom mieste.

Minister práce Milan Krajniak okrem toho dostal od vlády za úlohu upraviť povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pre prácu z domu v oblasti BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), požiarnej ochrany, evidencie pracovného času a ergonómie na pracovisku, upraviť podmienky pri dočasnom prideľovaní zamestnancov medzi dcérskymi a materskými spoločnosťami alebo zohľadniť kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov.

Čo s minimálnymi mzdami

Otázka minimálnych miezd ostáva vo vzduchoprázdne. „Zmraziť či nezmraziť?“, vyjednávanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre verejný sektor na rok 2021, hrozby ďalšieho prepúšťania a rastu nezamestnanosti, snahy o zastavenie rastu miezd a platov, čo dynamike ekonomiky určite nepomôže.

Jeseň teda bude pre odborárov a zamestnancov horúca. Ale pozornosť sa má sústrediť na to, či si zamestnanci majú vybrať medzi finančnou hotovosťou alebo „zbytočnými papierikmi“ vo svojich peňaženkách.

Pri tzv. kilečku sa dá však vyjadriť i čosi pozitívne – prinajmenšom oceniť úmysel znížiť administratívnu záťaž pre podnikateľské prostredie. Viaceré opatrenia to naozaj zaručujú. Ale to je asi tak všetko. Výhrad je podstatne viac.

Odbory od začiatku požadovali, aby sa takýto zásadný rozsah návrhov opatrení, ktoré zasahujú do gescie mnohých rezortov a orgánov štátnej správy a majú dosah na širokú verejnosť, stal predmetom diskusie v rámci štandardného legislatívneho procesu, čo umožňuje vyjadriť sa širokej odbornej verejnosti a dotknutým subjektom.

V tejto súvislosti poukážme i na záväzky vlády vyplývajúce z jej Programového vyhlásenia na obdobie rokov 2020 až 2024, ktoré smerujú k transparentnejšej a kvalitnejšej legislatíve. Napriek týmto námietkam a časovému tlaku pristupovali odbory k materiálu konštruktívne a vecne.

Bez dialógu so sociálnymi partnermi

Po analyzovaní heslovitých návrhov opatrení, ktoré sa v priebehu posledného mesiaca niekoľkokrát menili, dopĺňali či redukovali (bez štandardného dialógu so sociálnymi partnermi, dotknutými subjektmi, reprezentatívnymi organizáciami a rezortmi) možno konštatovať, že o mnohých z nich sa už rokovalo aj v predchádzajúcich obdobiach a boli odmietnuté alebo upravené. Čo je však ešte horšie, neprinášajú nové nápady a posun k modernejšiemu štátu. Nereagujú na súčasnú dobu, ani na výzvy, ktoré nastanú v blízkej budúcnosti. Len oprašujú staré, niekoľkokrát prevarené a prežuté nápady a už vôbec nezodpovedajú úsiliu zmierniť sociálne a ekonomické dosahy pandémie koronavírusu či ambícii čeliť prichádzajúcej kríze. Obsah balíčka vôbec nekorešponduje s tým, čo zavádzajúco asociuje jeho názov (súvislosť s koronou), ani to, za čo sa marketingovo vydáva – za súbor protikrízových opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Prešľapujeme na mieste

Zrušenie časového obmedzenia pri predaji burčiaka a mladého vína či povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na sklo ako dôkaz o vykonaní technickej a emisnej kontroly hádam poteší pár jednotlivcov, no určite sa takýto typ opatrení nedá považovať za tie, ktoré naštartujú a povzbudia slovenskú ekonomiku.

Stále nemáme jasný plán ako skutočne oživiť hospodárstvo, ako podporiť spotrebu, zabrániť rastu nezamestnanosti, ochrániť zraniteľné a ohrozené skupiny pred prepadom do pasce chudoby, ako čeliť zmenám na trhu práce, ako naložiť s európskymi peniazmi vo výške niekoľkých miliárd eur, ktoré sa majú naliať do našej ekonomiky vážne zasiahnutej protipandemickými opatreniami.

A tak namiesto nevyhnutných systémových nastavení hospodárskej politiky smerom k prechodu na znalostnú, sociálne a environmentálne citlivú ekonomiku, čo je základným predpokladom jej transformácie, udržateľnosti a prosperity do budúcnosti, len opäť prešľapujeme na jednom mieste. S kilečkom na nohách.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku