Ale rovnako musíme priznať, že tento druh myslenia je skôr historická konštanta a pre ľudskú myseľ prirodzený stav, ktorého potláčanie si vyžaduje mentálne úsilie.
Dosadzovať „dôkazy“ do presvedčení a stereotypov, ktoré pevne nosíme v hlave, skratkovité myslenie a Kahnemanovo „skákanie k záverom“ patrí k nevyhnutnej, zjednodušujúcej výbave ľudskej mysle, ktorá zjednodušuje komplikovaný svet. Pre potláčanie týchto prirodzených skreslení je potrebné aj informačné prostredie kultivujúce pomalé, racionálne myslenie, a nie rýchle, skratkovité, podvedomé.
Máme v tom problém. Dnešný mediálny svet plný „hashtagov“, „memečiek“, 140 znakov, informačných bublín a šírenia „informácií“ na platformách bez zodpovednosti za obsah, ktorých biznis model stojí aj na speňažení našich vrodených potrieb rýchleho myslenia, totiž nepraje potláčaniu konšpiračnej mentality ani náhodou.
Spolu s potláčaním mýtov a demaskovaním ich šíriteľov sa musíme sústrediť sa aj na spoločenské a sociálno-psychologické faktory, ktoré konšpiračnému mysleniu prajú. Okrem vonkajších symptómov treba riešiť hlbšie príčiny.
Preto spolu s potláčaním mýtov a demaskovaním ich šíriteľov sa musíme sústrediť aj na spoločenské a sociálno-psychologické faktory, ktoré konšpiračnému mysleniu prajú. Okrem vonkajších symptómov treba riešiť hlbšie príčiny.
Nemecká psychologička a spoluautorka knihy „Falošné fakty: Ako konšpiračné teórie ovplyvňujú naše myslenie“ Pia Lambertyová poukazuje najmä na kľúčový význam nevyhnutnej miery psychologickej istoty a pocitu kontroly nad svojím životom, ktorých oslabenie konšpiračné myslenie posilňuje.
Okrem iných príkladov uvádza výsledky štúdií psychológov Jennifer Whitsonovej a Adama Galinského z Kalifornskej univerzity z roku 2008. Účastníci testu dostávali za svoje výsledky úplne náhodné hodnotenia. „Výsledok: Kto pociťoval stratu kontroly, videl vzory aj tam, kde žiadne neboli, a veril sprisahaniam,“ uvádza Lambertyová. A dodáva: „Keď ľudia objektívne nevedia získať kontrolu, pokúšajú sa o to psychologickou cestou a spájajú náhodné body do vzorov.“
Laboratórne výsledky sa však podľa nej potvrdili i v reálnom živote. Vyššiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám vykazujú ľudia so stratou istoty pracovného miesta, tí s pocitom sociálneho vylúčenia alebo znevýhodnenia a súčasne s pocitom straty vplyvu na spoločenskú realitu.
Živnou pôdou konšpiračného myslenia je teda aj sociálne a politické odcudzenie časti spoločnosti. Celkom pravdepodobne sprisahania a nekalé úmysly vidíme skôr v systéme, ktorý pociťujeme voči nám ako nespravodlivý, ako v takom, ktorý hľadí na naše potreby.
Tým sa však pri boji proti konšpiračnému mysleniu presúvame od zoznamov dezinfowebov a factcheckingu k potrebe ekonomického systému, ktorého kritériom nebude čo najnižšia zložená daňová kvóta. Ale, naopak, zdieľaná prosperita, rovnejšie príležitosti a sociálne istoty. Bez nich, ukazuje sa, máme silnejšiu tendenciu hľadať vzory v podobe sprisahaní a vinníkov medzi elitami alebo tými najviac znevýhodnenými. Čo už ohrozuje demokraciu ako takú.
Oponent by povedal, že hľadať v dnešnom svete istoty je utópiou z minulého storočia. Potom sa však nemôže čudovať, že existujú psychologické potreby, ktoré sa o ekonomické poriadky 20. či 21. storočia veľmi nezaujímajú. Ak nie sú naplnené, vyžadujú si pozornosť alebo sa škaredo pomstia.