Dohoda je výborná správa, jej jednotlivé aspekty už menej

23.07.2020 14:03

Dosiahnutie dohody na summite EÚ je výbornou správou pre európsku ekonomiku a európske financie, keďže inak ako pozitívne ju nemôžu prijať ani finančné trhy a ani vlády štátov, ktoré sú najviac postihnuté koronakrízou a nedisponujú dostatočnými prostriedkami, aby naštartovanie ekonomiky zabezpečili iba vlastným úsilím.

To, že sa európski lídri dohodli v Bruseli nielen na tradičnom sedemročnom rozpočte EÚ, ale aj na mimoriadnom balíku na obnovu a zvyšovanie odolnosti európskej ekonomiky utlmenej koronakrízou, známom pod názvom EÚ budúcej generácie, je dobrá správa aj pre slovenské a európske podniky a pre našich občanov. Európska únia je unikátny projekt a napriek celému zoznamu menej nepriaznivých okolností, ktoré aj ja často kritizujem, európski lídri ukázali, že keď treba, vedia sa aj dohodnúť.

Zdá sa však, že viaceré okolnosti a najmä okresanie niektorých programov a nástrojov vnášajú dohodu do nepriaznivejšieho alebo negatívnejšieho svetla, ako vyzeral pôvodný návrh Európskej komisie, a ešte viac oproti tomu, čo chcel Európsky parlament.

Jedinými skutočnými víťazmi sú tzv. frugals, čiže skupina šetrných štátov – Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré dostali všetko, čo chceli. Podarilo sa im oproti návrhu EK znížiť celkovú sumu na sedemročný rozpočet, ako aj pomer grantov k pôžičkám v tzv. fonde obnovy a zvyšovania odolnosti. A zároveň skrátiť dotácie na viacero programov a ešte k tomu si vybojovať zľavu zo svojich príspevkov do rozpočtu EÚ.

Pokojne môžeme povedať, že medzi tými, ktorí môžu byť spokojní hlavne s celkovým objemom peňazí, patrí aj Slovensko, hoci v rámci fondu obnovy dostane o niečo menej, ako bol pôvodný návrh Európskej komisie.

Vyhralo aj Nemecko, ktoré ako predsedajúca krajina sprostredkovalo dohodu a navyše si popri šetrných štátoch takisto vybojovalo rabat a isto je aspoň vo vnútri spokojné aj s dosiahnutými škrtmi v grantoch.

Celkom spokojné môžu byť aj južné štáty EÚ ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko, z ktorých hlavne prvé tri výrazne postihol aj zdravotný aspekt koronakrízy. Pokojne môžeme povedať, že medzi tými, ktorí môžu byť spokojní hlavne s celkovým objemom peňazí, patrí aj Slovensko, hoci v rámci fondu obnovy dostane o niečo menej, ako bol pôvodný návrh Európskej komisie. Ak zrátame finančné prostriedky, ktoré môže Slovensko dostať v rámci sedemročného rozpočtu a tri roky (v praxi to bude viac) trvajúceho fondu obnovy, patrí náš štát medzi prvých desať v prepočte týchto dotácií na hlavu, keď viac dostanú napríklad Maďarsko, pobaltské štáty, Bulharsko, Chorvátsko alebo Grécko. V prípade samého fondu obnovy je na tom Slovensko ešte lepšie.

Medzi tými, ktorí nemôžu byť s výsledkom summitu veľmi spokojní, sú určite aj Európska komisia a Európsky parlament, hlavne tá jeho časť, ktorá nástojila na vytvorení skutočných vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, väčších investíciách do zdravotnej únie, výskumu, boja s klimatickými zmenami. Signalizujem preto, že schvaľovanie tejto dohody v EP nebude ľahké a parlament bude možno musieť požadovať vnesenie istých korekcií do tejto dohody, ktorá by mala dlhodobé ciele EÚ a priority v spomínaných oblastiach lepšie napĺňať. Uvidíme v najbližších dňoch, diskutujeme o tom v stredu v politických skupinách a vo štvrtok na mimoriadnom pléne EP.

Prečo nevyhrali inštitúcie, hoci to zatiaľ až tak hlasno nepriznávajú, keď bola dosiahnutá dohoda, na ktorú obe vyzývali? Pretože do dohody sa nedostali niektoré aspekty, ktoré sú pre obe inštitúcie zásadné. Výrazne menej má ísť na zdravotníctvo, hoci sme v EP vyzvali na vytváranie Európskej zdravotnej únie, oveľa menej dostane aj program Horizont Europe, ktorý mal ambíciu urobiť EÚ konkurenčnou aj v oblasti výskumu. Veľmi slabo sa do textu dostala nevyhnutnosť rešpektovať zásady právneho štátu a ešte slabšie sa to odrazilo do režimu kondicionality, keď o prípadných opatreniach pri porušovaní zásad právneho štátu sa bude hlasovať v rade kvalifikovanou väčšinou. Okrem novej dane z nerecyklova­teľných plastov sa nepodarilo presadiť žiadne ďalšie tzv. vlastné zdroje do rozpočtu EÚ, hoci Komisia bude postupne môcť navrhovať uhlíkové clo, digitálne clo alebo aj daň z finančných transakcií.

Pre Slovensko je dôležité to, že v rámci časti EÚ budúcej generácie dostane približne o pol miliardy eur menej, ako navrhovala Európska komisia, a že až 70 percent zo 7,5 miliardy z tohto nástroja musí využiť už v prvých dvoch rokoch 2021–2022. Slovensko musí teraz rýchlo predložiť Plán obnovy, ktorý musí byť úzko zviazaný s odporúčaniami EK, ako aj ďalšími podmienkami v reformách.

Pre mňa ako tieňového spravodajcu pre fond pre spravodlivú transformáciu je, samozrejme, najväčším sklamaním obrovské kresanie jeho rozpočtu. Miesto celkových 40 miliárd pôjde naň iba 20 miliárd, čo v praxi znamená aj zníženie z necelej jednej miliardy na necelú polmiliardu dotácií pre Slovensko. Ak sme sa radovali, že k uhoľnému regiónu ako je Horná Nitra by vďaka zvýšenému rozpočtu mohli ísť peniaze na zelenú transformáciu a sprievodné opatrenia aj v iných uhlíkovo a energeticky náročných regiónoch na východnom Slovensku a dokonca aj na strednom a západnom Slovensku, teraz bude treba rozhodnúť o tom, či niektoré zo spomínaných regiónov z Národného teritoriálneho plánu vypadnú – alebo všetci dostanú oveľa menej.

Kým fond pre spravodlivú transformáciu postihol veľký rez vo fonde obnovy, rozpočet nástroja na podporu solventnosti koronakrízou poškodených firiem sa z toho fondu úplne stratil. To je veľká škoda, budem na to upozorňovať a uvidíme, či to bude jeho definitívny koniec alebo sa zázrak stane a nástroj sa v nejakej inej forme podarí obnoviť.

Opakujem, je vynikajúce, že sa lídrom podarilo dosiahnuť dohodu. A je to výborná správa aj pre Slovensko, hoci slovenský premiér Igor Matovič odchádza zo summitu s približne o pol miliardy eur menšou sumou peňazí na fond pre spravodlivú transformáciu a s výraznejšími povinnosťami. Slovensko ale aj tak dostane bezprecedentnú sumu peňazí, z ktorej podstatnú časť bude musieť ale využiť už v prvých troch rokoch, či už ide o peniaze z fondu obnovy, zostávajúce peniaze z dobiehajúceho sedemročného rozpočtu a nové peniaze z budúceho sedemročného finančného plánu.

Teraz vládu čaká veľká úloha doma. Treba vypracovať, predložiť a obhájiť Plán obnovy, ktorý bude dobrý pre krajinu, jej ekonomiku a najmä pre našich občanov. Pripraviť nielen množstvo projektov, ale aj kapacity schopné tieto projekty implementovať. Tento plán musí nielen naštartovať ekonomiku, ale pomôcť jej občanom a hlavne celú krajinu zmeniť na modernejšiu, zelenšiu a ústretovejšiu k občanom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#rozpočet EÚ #Igor Matovič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku