Matovič: Trochu som vás oklamal

Igor Matovič nemal na mysli svoju diplomovú prácu, ale "geniálne dobrú", a nie iba "dobrú" správu o tom, čo priniesol z Bruselu. Týmto bombastickým vyhlásením chcel zakryť, že z fondu obnovy "doniesol" o 500 miliónov eur menej, ako sa očakávalo.

26.07.2020 10:00
debata (85)

Od opozičných politikov sa mu za to ušlo tvrdšej ako tvrdej kritiky, od analytikov naliehanie, aby sa európske miliardy využili na reformy, a od antikorupčných aktivistov – dúfajme – varovanie, že budú dozerať na každý cent z eurofondov.

Požiadavka kontrolovať použitie 750 mld. eur z fondu obnovy nazvaného najnovšie Next Generation EU bola jednou z kľúčových z úst štvorky „šetrných štátov“. Taliansky premiér Giuseppe Conte po summite vyhlásil, že nepripustí, aby jeho krajinu kontroloval iný členský štát únie. Môže a musí to byť európska inštitúcia. Hádam to pomôže k tomu, aby sa urobil ďalší krok v dobudovaní chýbajúcich inštitúcií, ktoré by úniu posilnili.

Oslavné reči nie sú namieste

Keď sa v histórii druhá najdlhšia schôdzka lídrov EÚ skončila, oslavné reči z úst mnohých nemali konca-kraja. Pravda je trpkejšia. Bruselský summit opäť ukázal, ako je únia rozdelená, ako takmer každý štát presadzuje predovšetkým svoje egoistické záujmy, zabúdajúc, že európske záujmy sú aj národnými záujmami, a argumentuje solidaritou iba vtedy, keď je to solidarita pre neho.

Potešiteľné je, pravda, to, že s návrhom spoločného dlhu a zárodku tzv. transferovej únie prišla dvojica štátov, z ktorých jeden by pred rokom o tom ani počuť nechcel. Krátkozrakosť šéfov vlád, pre ktorých heslo „bližšia košeľa ako kabát“ ostáva dominantné, nie je vonkoncom nové a traduje sa od počiatkov európskej integrácie. Preto je pokrok v EÚ taký pomalý, a preto je únia málo efektívna dovnútra a slabá navonok.

Krátkozrakosť šéfov vlád, pre ktorých heslo „bližšia košeľa ako kabát“ ostáva dominantné, nie je vonkoncom nové a traduje sa od počiatkov európskej integrácie. Preto je pokrok v EÚ taký pomalý, a preto je únia málo efektívna dovnútra a slabá navonok.

Inštitucionálne kroky, napríklad nahradenie zásady jednohlasnosti väčšinovým princípom pri rozhodovaní o daňových či zahraničnopoli­tických otázkach, by mohli pomôcť, ale dohoda o tom je v nedohľadne. A čakať, že európski lídri prídu k rozumu, je ako čakanie na Godota.

Marginalizovaná Európska únia

EÚ nie je rovnocenným hráčom USA, Číne, ba dokonca ani Rusku. Pritom sama seba pokladá za globálneho lídra v klimatických otázkach, no pred viac ako desiatimi rokmi na kodanskej konferencii o klimatických zmenách sa ani vtedajší prezident USA Barack Obama na úniu ako na partnera neobracal.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell na mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári tohto roku vyzýval úniu, aby sa naučila používať jazyk moci a skutočne konala. Zatiaľ fragmentovaná EÚ nie je schopná brániť ani európske záujmy, nieto hrať vážnejšiu úlohu vo svete.

Politický analytik Marius Müller-Hennig v International Politics and Society v článku s názvom Skutočne geopolitická Európska komisia odmieta predstavu, aby sa EÚ usilovala o veľmocenské postavenie vo svete. Cituje vystúpenie vtedy ešte len kandidátky na šéfku komisie v Európskom parlamente Ursuly von der Leyenovej. Tá namiesto toho volala po kooperácii a multilateralizme, spravodlivom medzinárodnom obchode, po globálnom poriadku založenom na pravidlách a po dodržiavaní európskych hodnôt.

Veľmocenské postavenie únii naozaj nehrozí, skôr naopak. Spočítať všetky ústrky od transatlantického partnera za posledné roky sa v krátkosti nedá. Pripomeňme si aspoň, ako Spojené štáty americké postupne zavádzajú clá na rozličné druhy európskych tovarov, ako hrozia obchodnou vojnou pre snahy EÚ zaviesť digitálnu daň alebo ako koncom decembra minulého roka zaviedli sankcie pre firmy podieľajúce sa na výstavbe plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka. Ak sa Európska únia vnútorne neposilní, zostane medzi svetovými hráčmi popoluškou.

Nemáme čo ponúknuť?

Obnovenie rastu po koronakríze neznamená akýkoľvek rast. Má to byť rast zelený, nielen zameraný na inovácie, ako presadzujú autori Daňového manifestu 2020 u nás. EÚ ako celok v inováciách nezaostáva, hoci sa to o nej často tvrdí. Podľa Indexu inovácií 2020 je v tomto smere pred USA, Čínou a Indiou, hoci pokrivkáva za Južnou Kóreou, Kanadou, Austráliou či Japonskom, a jej pozícia sa za posledné roky mierne zhoršila. Finančné zdroje, na ktorých sa únia dohodla, sa budú preto musieť použiť na zelený rast a rast založený na inováciách.

Aby sa EÚ stala silnejšou navonok, musí byť vnútorne homogénnejšou. To sa jej podarí iba vtedy, ak z rastu nebudú profitovať len Bezosovia. Zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, ako uvádza Bloomberg Billionaires Index, v priebehu 24 hodín zbohatol o 13 miliárd dolárov! Na koronakríze a na nízkej mzde svojich poddaných – zamestnancov.

Únia by mala ponúkať model sociálne spravodlivejšej spoločnosti, bez ktorej nemôže byť spoločnosť udržateľnou. Aby zelený rast nezobral baníkom z hornonitrianskych baní perspektívu a aby im ju nezobrali ani digitalizácia či robotizácia, bude treba rozšíriť použitie a zároveň posilniť nový európsky nástroj – Fond spravodlivej transformácie, v angličtine Just Transition Fund.

© Autorské práva vyhradené

85 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #summit EÚ #Nord Stream 2 #vzťahy EÚ a NATO