Bielorusko: Lukašenkova prehra a naša zodpovednosť

Povolebná augustová dráma, ktorá sa začala odohrávať v Bielorusku po prezidentských voľbách, poukazuje na oveľa viac, ako na doteraz relatívne izolovaný a zmrazený problém Lukašenkovej diktatúry, ležiacej kdesi za humnami. Nemennosť a stabilita v krajine na východ od EÚ je minulosťou.

12.08.2020 12:00
debata (369)

Po hrubo zmanipulovaných nedeľných voľbách dospela situácia v Bielorusku do bodu zlomu. Státisíce jeho občanov vykríkli po štvrťstoročí vládneho gangsterstva dosť! a sú pripravení v mene sebaúcty a slobody prinášať aj obete. To, čo sa v tejto postsovietskej republike odohráva, bude mať dosah nielen na ďalší vývoj v Bielorusku, ale otestuje aj európske inštitúcie a ich akcieschopnosť. Teda aj nás.

Alexandr Lukašenko sa po voľbách v roku 1994 rozhodol zmeniť krajinu na svoj mentálny obraz a vybudoval si závislosť od moci. Krutej a bezohľadnej. Ktokoľvek sa mu postavil do cesty, likvidoval ho. Nielen politicky a občiansky, ale i fyzicky. V krajine, kde doteraz platí trest smrti, skončili v žalároch mnohí jeho oponenti – politici, aktivisti, novinári, podnikatelia, štátni zamestnanci i bežní občania. Niekoľkí významní politici zmizli bez stopy. Pri vývoji svojho mocenského systému postupne zlikvidoval všetky kontrolné mechanizmy a rozvinul do nebývalých rozmerov silové štruktúry – armádu, políciu a tajné služby. Takzvaní siloviky predstavujú chrbticu i svaly Lukašenkovho kriminálneho režimu.

Vytrvalý gambler

V zahraničnej politike sa mu podarila tiež nebývalá vec. Ukázal sa ako zdatný a vytrvalý gambler. Vyše 25 rokov vytvára optickú ilúziu balansovania medzi akože bratským Ruskom a šomrajúcim Západom, aby od nich získaval zdroje na svoje mocenské perpetuum mobile. Navyše sem-tam vytvorí zdanie vzájomného prospechu aj pre Čínu, Venezuelu a arabské alebo stredoázijské diktatúry.

Alexandr Lukašenko stratil šancu byť nazývaný prezidentom.

Pokusy demokratických zoskupení a inštitúcií o kritiku a sankcie ustál poukazovaním na osobitosti a význam Bieloruska a stabilitu, ktorú garantuje v tomto turbulentnom svete. Správa o stave republiky, ktorú Lukašenko predniesol tesne pred voľbami, odráža jeho myšlienkový svet a hodnotenie globálneho vývoja – kolabujúceho demokratického sveta, neporiadku v okolí Bieloruska a úspechy, ktoré dosahuje v pandémiou zmietanom svete JEHO republika. Ktorá je, samozrejme, ohrozovaná zo západu i z východu, snažiacich sa o prevrat, ktorý on ako garant nezávislosti jednoducho nedovolí.

Viacerí ľudia si položili otázku, načo sú vlastne v autokratickom Bielorusku voľby, keď všetky doterajšie prezidentské i parlamentné vyhodnotila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (Bielorusko je členom OBSE) a EÚ ako neregulárne a nedemokratické. Zdanlivo jasná otázka, na ktorú nie je ľahká odpoveď, ako na mnohé ďalšie v tejto krajine. Imitácia volieb je v zásade Lukašenkova perverzná hra s občanmi, ktorí mu akože periodicky potvrdzujú, že jeho bašovanie sa im páči a že bez neho by krajina padla na kolená. Nechá si nimi zároveň potvrdzovať u lídrov Ruska, Číny a zopár iných medzinárodných hráčov šek na ďalšie vládnutie.

Napriek urputným snahám diktátora (30. augusta bude mať 66 rokov) sa toto leto udialo čosi neočakávané, čo ho zaskočilo. A zaskočilo to i dovolenkujúcu Európu. Veď všetko bolo starostlivo riešené a zdanlivo pod kontrolou. Boli pripravené, tak ako v minulosti, imitačné figúrky do volieb, dvaja kandidáti-trúfalci s istými šancami dosiahnuť slušný volebný výsledok boli posadení do väzenia, ďalší kandidát pre istotu ušiel do Ruska.

Chcela zabojovať za svojho manžela

Lukašenko povolil na poslednú chvíľu registráciu manželke uväzneného kandidáta blogera-youtobera Sviatlany Cichanovskej. Politicky úplne neskúsenej 37-ročnej učiteľke a matke dvoch detí, ktorá chcela zabojovať za svojho manžela a tisíce hrdých a ubitých ľudí. Obklopila sa ďalšími odvážnymi ženami a mužmi a začala chodiť po svojej domovine a predstavovať na námestiach víziu slobodnej krajiny. Vstup do celoštátnych médií mala síce zakázaný, no sociálne siete jej pomohli dostať sa k ľuďom, najmä mladým a odhodlaným nepoddať sa klamstvu.

Jemná a kultivovaná Cichanovska sa stala najväčším prekvapením týchto volieb, ktoré vďaka nej odblokovali v ľuďoch odvahu a túžbu po zmene. Jej predvolebné mítingy dosiahli najväčšie počty v dejinách krajiny a otvorili nádej na spravodlivý účet diktátorovi. Vôbec sa nehrala na budúcu prezidentku a líderku, a opakovala, že v prípade víťazstva dá vypísať nové voľby, z ktorých by mal vzísť nový prezident, mali by byť prepustení politickí väzni a vzniknúť by mala normálna vláda a parlament.

Lukašenkovi a jeho silovikom bolo zrejmé, že sa deje čosi zvláštne, na čo neboli pripravení. Spontánne samoorganizovanie občanov, dožadujúcich sa svojich práv, v rôznych kútoch krajiny. Bez štábov opozičných politikov, ktorí boli už dávno eliminovaní. Ľuďom došla trpezlivosť s prezidentom, ktorý vo svojej spupnosti klasifikoval i pandémiu COVID-19 po svojom a označil ju za psychózu, čím spôsobil nezmyselnú smrť a utrpenie mnohým spoluobčanom, ponechaným boju s infekciou.

Výzva pre Európu

Lukašenko tentoraz pre istotu nepovolil ani účasť medzinárodných pozorovateľov z OBSE, nezávislých domácich, žiadne nezávislé prieskumy verejnej mienky. Napriek jasnému trendu a množstvu svedectiev z volebných miestností si nadelil svojich 80 percent a trúfalej protikandidátke veľkoryso dovolil číslo tesne pod desať. Cichanovska, samozrejme, výsledky neuznala a státisíce rozhnevaných voličov tiež. Vyšli už druhú noc do ulíc a na námestia, a ich pokojné protesty sa zmenili na celoplošné násilie a brutalitu bezpečnostných zložiek nebývalých rozmerov.

Európa má teraz unikátnu šancu ukázať svoju principiálnosť a vieru v hodnoty. V rovine politickej, ale aj praktickej. Už žiadne balansovanie a blafovanie. Lukašenko stratil šancu byť nazývaný prezidentom a jednoducho musí počuť nielen od vlastných občanov, ale i od nás jasné slovo.

© Autorské práva vyhradené

369 debata chyba
Viac na túto tému: #Európa #bielorusko #Alexandr Lukašenko #Sviatlana Cichanovska