Na to existuje množstvo dôvodov. Pritom iba málo vnútrostraníckych. Po prvé, SPD (Sozialdemokratische Partei Deutschlands) je síce menší partner čierno-červenej koalície v Berlíne, ale už dávno nepôsobí ako politická sila schopná presadiť sa v rámci spolupráce s dosluhujúcou konzervatívnou kancelárkou Angelou Merkelovou. Ani v tom, ako si poradiť s ešte menšími súpermi, napríklad so Zelenými (Die Grünen).
Po druhé, v posledných rokoch nemeckí sociálni demokrati nedokázali rozvíjať originálnu koncepciu vládnej politiky. Nevedeli nájsť charizmatickú osobnosť. Urýchlenú nomináciu Scholza môžeme v tejto súvislosti vnímať ako pokus o súrne vnútorné zjednotenie dlho rozhádanej strany. Netreba však zabúdať, že vlani sa mu nepodarilo stať sa predsedom SPD.
Samozrejme, Scholz hovorí o tom, že chce vyhrať budúcoročné voľby. Na prvý pohľad však nevyhovuje mnohým požiadavkám na volebného lídra. Veď ako minister financií zlyhal pri dozore nad skrachovaným podnikom Wirecard, ktorého nesolventnosť predstavuje jednu z najväčších káuz v povojnovom Nemecku.
Nemeckí sociálni demokrati nútia skutočných a potenciálnych súperov odhaliť svoje úmysly a nestrácať čas v boji o dedičstvo „večnej kancelárky“.
Okrem toho mal v minulosti často bližšie k Merkelovej ako k svojim straníckym kolegom. Ťažko teda pochopiť, ako sa teraz chce so sociálnymi demokratmi presvedčivo prihovárať za červeno-červenú koalíciu, ktorú v rámci svojej volebnej kampane označil za jeden z hlavných cieľov.
Prežívame obdobie, v ktorom panuje pandémia COVID-19 a o politickom úspechu viac-menej rozhodne efektívna komunikácia. Scholz nepatrí medzi politikov, ktorí sa môžu pochváliť bohatou slovnou zásobou. Novinári sa teda súčasnému ministrovi financií radi posmievajú. V minulosti však týmto spôsobom vedel presvedčiť a stal sa napríklad aj úspešným primátorom Hamburgu.
Scholz bude rozhodovať aj o prideľovaní štátnej podpory podnikateľom. Tým, že sa nemecká verejnosť sústredí najmä na hospodárske dôsledky šírenia koronavírusu, bude v tomto smere môcť bodovať, pokiaľ si dokáže pripísať skutočné, úspešné opatrenia.
Zatiaľ sa nenašiel adekvátny súper z Kresťansko-demokratickej únie (CDU). Konzervatívci majú štyroch kandidátov na prevzatie funkcie po kancelárke Angele Merkelovej, no tých predovšetkým spája vysoká miera samoľúbosti. Novým modelom spolupráce na úrovni spolkového štátu sa pritom nebránia. Je otvoreným tajomstvom, že dnešní konzervatívci zväčša ďalšiu spoluprácu s SPD po roku 2021 odmietajú. Radšej sa napríklad vyslovujú za koalíciu s čoraz obľúbenejšími Zelenými. Problém však spočíva v tom, že zatiaľ sa nedá identifikovať kurz, ktorý chce CDU naštartovať v ére po Merkelovej. Podľa výsledkov výskumov verejnej mienky sa sympatie neuberajú smerom k sociálnym demokratom.
V každom prípade je nominácia Olafa Scholza za volebného lídra SPD dôležitý signál aj pre zahraničných partnerov. Pre skorý začiatok volebnej kampane si budú pomerne rýchlo môcť urobiť jasno, čo majú očakávať od Nemecka bez Angely Merkelovej.
Sociálni demokrati svojím rozhodnutím viac-menej nútia skutočných a potenciálnych súperov odhaliť svoje úmysly a nestrácať čas v boji o dedičstvo „večnej kancelárky“.