Médiá naklonené Demokratickej strane (DS) vzápätí, ako si Biden za kandidátku na viceprezidentku zvolil Kamalu Harrisovú, predikujú, že sa tento tandem ocitol k víťazstvu celkom blízko.
Wall Street je s Harrisovou spokojný
Sanders, označujúci sám seba za demokratického socialistu rovnako ako Jeremy Corbyn vo Veľkej Británii, bol pre vyššiu a ešte stále početnú strednú triedu postrachom. V dueli s kandidátom z Republikánskej strany by tento uchádzač o Biely dom určite prehral. Sanders pochopil, že nemá dobré vyhliadky a odstúpil.
Rozhodovanie o tom, koho si Biden zvolí za svojho zástupcu, sprevádzali rovnaké obavy. V snahe získať aj ľavé krídlo demokratov a jeho priaznivcov sa mohol napríklad rozhodnúť pre Elisabeth Warrenovú, jednu z najvyhranenejších tzv. progresívnych predstaviteľov v strane. Centristický Joe Biden napokon uprednostnil rovnako politicky orientovanú kandidátku, ako je on sám.
Wall Streetu a Sillicon Valey odľahlo, uvádzajú titulky zahraničných denníkov. Z dvoch dôvodov. Po prvé, sú presvedčení, že Biden má s Harrisovou väčšiu šancu zvíťaziť vo voľbách. Druhý dôvod: pre nich sa aj Bidenov program priveľmi vychyľuje doľava. Navrhuje totiž zvýšiť dane pre najbohatších o dvojciferné číslo a nárast korporátnej dane z 21 na 28 percent.
Slovný útok Donalda Trumpa proti Európskej únii v Davose v januári tohto roka nebol ničím novým a rozhodne menej bolestným ako jeho skutky. Európski diplomati dúfajú, že jeho vystriedanie demokratom Bidenom prinesie znormalizovanie vzájomných vzťahov. Ukončí studenú obchodnú vojnu s EÚ.
Jeho prípadná viceprezidentka by Bidena mala preto brzdiť a navracať do stredu. Pravda, Harrisová je za daň z finančných transakcií, ktorú Biden otvorene nepodporil, ale je zase menej nepriateľská voči digitálnym spoločnostiam.
Dedičstvo po Trumpovi a COVID-19
Nádejný prezidentský tandem po 20. januári zdedí nezávideniahodnú situáciu: historicky najhlbší prepad amerického hospodárstva a sociálne nerovnosti, ktoré rast nezamestnanosti a koronavírus ešte väčšmi zviditeľnili a ktoré sú jedným z faktorov vysokej zločinnosti v USA. Iba počas Dňa nezávislosti pri násilnostiach v mnohých mestách zahynulo okolo 160 ľudí. Naozaj ako na Divokom západe…
COVID-19 19 vystavil účet Trumpovej „reforme“ zdravotníctva, ktorá aj tak nedokonalú Obamovu reformu ešte viac oklieštila. Milióny obyčajných Američanov majú nulovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. I to prispelo k nezriadenému šíreniu smrtiaceho vírusu. Biden i Harrisová by pokračovali v Obamovej reforme, hoci na jej neuralgický bod – súkromné poistenie – majú odlišný názor. Harrisová sa, i keď váhavo, prikláňa k jeho zrušeniu.
Main Street, t. j. nefinančný sektor, môže čakať, že sa skončí zničujúca Trumpova obchodná politika, ktorá v rozpore s tým, čo sľuboval, nezvyšovala jeho zisky, ale ho skôr ruinovala. Biden, ako je v tradícii DS, sa zasadzuje za rušenie obchodných bariér. To neznamená, že nebude propagovať heslo „Kupujte americké!“
Nešetrná politika súčasného pána Bieleho domu voči životnému prostrediu sa s najväčšou pravdepodobnosťou tiež skončí. Biden je rezervovanejší, no Harrisová podporila Green Deal pre životné prostredie. Môžeme teda dúfať, že to bude znamenať aj návrat k Parížskej dohode o klimatických zmenách.
Renesancia vzťahov EÚ s USA?
Slovný útok Donalda Trumpa proti Európskej únii v Davose v januári tohto roka nebol ničím novým a rozhodne menej bolestným ako jeho skutky. Európski diplomati dúfajú, že jeho vystriedanie demokratom Bidenom prinesie znormalizovanie vzájomných vzťahov. Ukončí studenú obchodnú vojnu s EÚ a vráti za rokovací stôl obchodnú a investičnú dohodu medzi USA a EÚ.
To by si, ako naznačil počas rozhovoru s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom, želal aj český predseda vlády Andrej Babiš. Pokiaľ to nebude rovnaká dohoda ako TTIP z čias Baracka Obamu a európski vyjednávači nebudú zase ťahať za kratší koniec, môže to byť na osoh oboch strán.
Európa dúfa v ochotu Američanov pristúpiť ku globálnemu zdaňovaniu digitálnych gigantov a že sa skončia vyhrážky, ak EÚ pristúpi k digitálnej dani sama. Možno nastane aj odmäk vzťahov USA k Nemecku, ktoré Trump trestá za nižšie výdavky do NATO a za Nord Stream 2.
Triezvejšia je úvaha, že svoje ekonomické (a zahranično-politické) záujmy budú Spojené štáty presadzovať naďalej tak, ako by to mala robiť i Európska únia. Budú to ale robiť kompetentnejšie a s vedomím, že hra s nulovým súčtom, v ktorej jeden vyhráva na úkor druhého, dlhodobo poškodí aj ich.