Reagoval tak na udalosti v Poľsku a Maďarsku, ktoré hraničili s porušovaním nezávislosti súdnictva, na spochybňovanie oddelenia troch zložiek štátnej moci, na ohrozovanie slobody vyjadrovania, na príklady korupcie a podobne.
Rada v záujme dosiahnutia kompromisu vo Fonde obnovy nad tým všetkým prižmúrila oči. Zatiaľ. Začiatkom septembra sa zintenzívnia rokovania troch kľúčových inštitúcií parlamentu, rady a komisie o finančných prostriedkoch na budúce roky. Tlak europoslancov na dodržiavanie právneho štátu a demokratických hodnôt nepochybne porastie. Zrejme to pri schvaľovaní rozpočtu EÚ postavia ako svoju kategorickú požiadavku.
Nový zákon o tripartite?
Ústavný súd SR sa v poslednom čase zaoberal a zakrátko sa opäť bude zaoberať viacerými podaniami na legislatívne kroky z vládnej dielne, ktoré naznačujú možné ohrozenia právneho štátu. Vláda by sa mala spamätať čím skôr, aby sa nedostala do hľadáčika európskych inštitúcií rovnako ako Poľsko alebo Maďarsko. Zlou známkou bude aj to, ak sa o ňu začnú neprimerane zaujímať iné medzinárodné organizácie.
Okrem dvoch výnimiek sú za prípravu Národného plánu zodpovední ministerskí úradníci výhradne z rezortu financií. Hovoriť preto o návrhu ako o medzirezortnom sa nedá ani vo sne.
Minister práce a sociálnych vecí za Sme rodina Milan Krajniak na margo protestného odchodu predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov (KOZ) z rokovania tripartity pohrozil, že pripraví nový zákon, ktorý umožní, aby sa jej členmi mohli stať za zamestnancov aj iné organizácie ako odbory.
Ako príklad Krajniak uviedol Inštitút zamestnaneckej politiky (IZP) a občianske združenie Pracujúca chudoba. Obom predstaviteľom týchto inštitúcií to iste polichotilo, no aspoň Milan Kuruc za druhú z nich ministra poučil, že partnerom vlády a zamestnávateľov v tripartitnom dialógu sú odbory.
To, že sa KOZ so sťažnosťou obrátila na Medzinárodnú organizáciu práce (MOP), nebola náhoda. Krajniak zrejme nevie, že Slovenská republika 10. februára 1997 ratifikovala Dohovor MOP o trojstranných konzultáciách č. 144 z roku 1976, patriaci medzi základné medzinárodné štandardy práce.
Okrem toho by si mal na webovej stránke svojho ministerstva prečítať aj Európsku sociálnu chartu, ktorú SR ratifikovala v roku 2009. Dozvedel by sa, že Slovensko je viazané článkom č. 6: Právo kolektívne vyjednávať. IZP či Pracujúcej chudobe chýba akákoľvek legitimita záujmy zamestnancov v tripartite reprezentovať, no hádam by v poradnom orgáne ministrovi v niečom pomôcť mohli.
Heger, Sulík, všetko jedno
Nie je to len Krajniak, ktorý by pomoc potreboval. Vytvárať ad hoc poradné orgány či komisie na riešenie konkrétnych úloh je bežnou praxou v západných demokraciách.
Keď sa vláda konečne rozhýbala a podujala sa riešiť ekonomické dôsledky pandémie, vznikol spor, kto vytvorí krízový ekonomický štáb. V hre boli ministri financií – Eduard Heger a hospodárstva – Richard Sulík. Hnutie OĽaNO s 25-percentným volebným ziskom v spore porazilo 6-percentnú SaS. No keby to aj bolo naopak, máločo by sa zmenilo.
Okrem členov krízového štábu zo svojej funkcie sú jeho členmi totiž aj experti, ktorých by si tam dosadil Sulík. Vymenoval by niekoho z neoliberálneho INESS, ktorý je najcitovanejším ekonomickým think tankom v médiách, hoci o financovaní jeho rozsiahlych aktivít sa z výročných správ nedozvieme nič.
Pozval by aj niekoho z MESA 10, odkiaľ vzišli vrcholoví politici bývalej SDKÚ, a, samozrejme, ekonóma, ktorého prezident republiky odmietol vymenovať za člena Bankovej rady NBS a ktorý bol pravou rukou Ivana Mikloša. Inými slovami ľudí, ktorí sú blízki politike SaS a ich úlohou je túto politiku v štábe presadzovať. Inými slovami Heger alebo Sulík – úplne jedno.
Kam budeme smerovať za zdroje EÚ?
Do 15. októbra má vláda predložiť do Bruselu prvý návrh Národného plánu obnovy a odolnosti, konečnú podobu do apríla 2021. Jeho odsúhlasenie je podmienkou čerpania 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy.
Heger ubezpečoval, že sa pracuje na prvom predbežnom návrhu plánu reforiem a investícií „na plné obrátky“, no nič viac nepovedal. Až doteraz. Na poskytnutie prvej konkrétnejšej informácie si minister nezvolil tlačovú konferenciu, ale raňajky s novinármi, ktorí sa tešili z exkluzivity.
Z toho mála, čo sme sa od nich dozvedeli, bije do očí, že okrem dvoch výnimiek sú za prípravu zodpovední ministerskí úradníci výhradne z rezortu financií. Inými slovami, že hovoriť o návrhu ako o medzirezortnom, akým by Národný plán mal byť, sa nedá ani vo sne.
Do akej miery sa na ňom podieľa aj Hegerov krízový ekonomický štáb a ľudia verní „sulíkovčine“, ktorí by formovali duch reforiem na svoj obraz, nevieme. Vieme iba to, že ak vláda túto úlohu nezvládne alebo navrhne použiť zdroje v rozpore so záujmami širokej spoločnosti, nebude to len prehra súčasnej vládnej moci, no všetkých nás.