Čo dlhujem Davidovi Graeberovi

Mám pocit, že David Graeber sa mi do písania cez plecia pozerá počas takmer celej mojej intelektuálnej dráhy. Jeden z úplne prvých textov, ktoré som sa pokúsil publikovať, bola recenzia jeho pamfletov z roku 2004, Fragmenty anarchistickej antropológie. Bola to zároveň prvá jeho kniha, ktorá sa dostala do širšieho verejného povedomia.

10.09.2020 13:00
debata (1)

Ja som začínal doktorandské štúdium; on začínal ako vysokoškolský učiteľ. Nebolo to až tak dávno, každý z nás bol mladý vo svojej sfére. Nechcel som veriť, keď som počul, že 2. septembra Graeber, vedúca osobnosť hnutia Occupy Wall Street, ktorému sa pripisuje aj autorstvo sloganu My sme 99 percent, nečakane zomrel.

Keď sme sa stretli, študoval som antropológiu na University of Chicago, na katedre, kde Graeber v roku 1996 svoju dizertáciu obhájil. Bol som nadšencom antropologického štúdia daru a hľadal som prostredníctvom neho cestu k účinnej akademickej kritike moderných ekonomických a politických systémov. Graeber ma predbehol. Stal sa popredným antropologickým teoretikom, provokatívnym autorom bestsellerov a angažovaným, otvorene antikapitalistickým verejným intelektuálom.

Málokto si prečítal moju recenziu Graeberovej knihy. Presne povedané, čítali ju asi dvaja ľudia, jeden editor a Graeber sám. V snahe podnietiť priateľskú diskusiu medzi často nepriateľskými tendenciami ľavice som text ponúkol istému trockistickému časopisu. Editora som nepresvedčil, ale využil som príležitosť poslať svoj článok Graeberovi. Pokiaľ si pamätám, mal len jedinú výhradu: že som ho v texte opísal ako „mladého“. Pravda však bola, že svoje najlepšie dni mal ešte pred sebou.

Anarchistická antropológia

Graeber vedel nájsť nové a často prekvapujúce súvislosti z konfrontácií medzi myšlienkami a ich historickými momentmi. Svedčí o tom jeho koncept „anarchistickej antropológie“: už sa viac-menej vedelo, čo je antropológia aj čo je anarchizmus; čo by sa ale stalo, keby sme sa systematicky usilovali domyslieť anarchistickú výzvu ako súčasť antropologickej disciplíny? Antropológovia už písali veľa o spoločnostiach bez štátu; Graeberovi šlo o to, aby sa odvážili syntetizovať tieto poznatky v ucelenej kritike moderného štátu.

Kapitalizmus je hospodársky systém, ktorý prvýkrát v dejinách umožňuje, aby niekto využil prácu iného bez toho, aby mal voči nemu akýkoľvek záväzok. Kapitalista môže zaplatiť presnú trhovú cenu za prácu, a je úplne zbavený zodpovednosti voči ľuďom, ktorí mu tú prácu dali.

Do názvu jeho kníh sa slovo „marxizmus“ síce nedostalo, ale intelektuálny vplyv marxizmu na Graebera nebol menej významný, než bolo jeho anarchistické presvedčenie. Jedným z Graeberových chicagských učiteľov bol Terry Turner, neortodoxný marxista, ktorý sa pokúšal aplikovať Marxov pojem „hodnota“ na nekapitalistické spoločnosti, aby mohol pre rôzne spoločenské formácie analyzovať odlišné štruktúry produkcie a vykorisťovania.

Turner bol takým učiteľom, akých je v Chicagu veľa – majú veľký vplyv na svojich študentov, ale nestihli poriadne spísať svoje teórie. Graeberova prvá kniha, K antropologickej teórii hodnoty, bola okrem iného snahou napísať takú ucelenú knihu, ktorú Turner písať nestihol.

Ale Graeber sa ako nemarxista usiloval preformulovať kategórie marxistickej kritiky politickej ekonómie vo svetle svojho anarchistického chápania štátu a kapitálu ako prepojených fenoménov. Zatiaľ čo klasický marxizmus kritizuje kapitál ako relatívne samostatný (hoci rozporuplný) systém, Graeber čerpal z ekonomickej antropológie, aby analyzoval kapitál a štát v súvislosti s tým, čo im predchádzalo a s tým, čo mu vždy čiastočne uniká: nepeňažná ekonómia daru.

Graeber túto dvojitú kritiku štátu a kapitálu rozpracoval vo svojej najúspešnejšej knihe Dlh: prvých 5 000 rokov. Po postmodernej dobe, keď vyšlo z módy myslieť vo veľkom, sa tu Graeber nehanbil písať o dejinách celého ľudstva. A dokázal, že práve takéto veľkoplošné myslenie – aj keď má hlboký teoretický zámer – oslovuje široké publikum. Zvlášť, keď rozoberá tému, o ktorej sa práve všade v médiách diskutuje. Problém v týchto diskusiách však bol, že okrem antropológov takmer nikto nevedel – a ekonómovia asi najmenej zo všetkých – čo dlh vlastne je. Teda, ako dlh funguje, prečo vzniká, a prečo má takú veľkú moc nad kolektívnou predstavivosťou.

Spoločnosť založená na dlhu

Veľké svetové náboženstvá majú terminológiu dlhu vo veľkej obľube. Som „dlžný“ Bohu a blížnym, niekedy aj diablovi. Spasiteľ „vykúpi“ zadlžené duše. A (občas, keď sa nám hodí) zakazujeme úžerníctvo. Túžime, celkom pochopiteľne, po spoločnosti bez dlhu. Zároveň kárame ľudí, ktorí svoje dlhy neplatia. A politická reflexia tohto chápania príliš často berie na seba skreslené, až krajne nebezpečné podoby.

Ak si myslíme, že koreňom našich problémov sú buď nezodpovední dlžníci, alebo krvilační veritelia, ľahko sa presvedčíme, že stačí neúprosne zotročiť dlžníkov alebo likvidovať veriteľov – alebo, častejšie, likvidovať kategóriu ľudí, ktorí v tejto skreslenej predstave veriteľov reprezentujú.

Graeber zdôraznil, že systém dlhu nestojí na skazenej morálke dlžníkov a veriteľov, ale na veľkej historickej premene, ktorá nastala, keď vznikol fenomén peňazí: namiesto nespočítateľnej siete záväzkov a štedrosti už bolo možné presne spočítať, koľko peňazí niekto niekomu dlžil. Každý dlžník a každý veriteľ vyzerá nemorálny, pretože operuje v systéme, ktorý je sám osebe amorálny.

A tu by som povedal (teraz ja, nie Graeber), že máme antropologický kľúč k pochopeniu kapitalizmu: ide o hospodársky systém, ktorý prvýkrát v dejinách umožňuje, aby niekto využil prácu niekoho iného bez toho, aby mal voči nemu akýkoľvek záväzok. Kapitalista môže zaplatiť presnú trhovú cenu za prácu, a je úplne zbavený zodpovednosti voči ľuďom, ktorí mu tú prácu dali. Kapitalista môže investovať – ale darovať, nezištne pomáhať svojim blížnym, to je mu znemožnené.

Našťastie, nie sme všetci vo všetkom kapitalistami. Dávame si a vytvárame medzi sebou nespočítateľné záväzky. Graeber mi svojimi myšlienkami dal toľko, že mám voči nemu dlh-nedlh, ktorý nemôžem a ani nechcem nikdy splatiť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #neomarxizmus #Occupy Wall Street #David Graeber #anarchistická antropológia #kritika kapitalizmu