Začiatkom tohto roka zápasila s rekordnými požiarmi Austrália. Ukázalo sa, že takýto rozsah požiarov mal byť na programe dňa až na konci tohto storočia, a aj to v prípade, že sa nám nepodarí dostať pod kontrolu vypúšťanie skleníkových plynov. Vtedy som si, štandardne pesimisticky a čiastočne s dávkou cynizmu, zaprognózoval že „austrálsky“ scenár na nás čaká niekde na severnej pologuli. Bohužiaľ sa zdá, že predpoveď nebola ďaleko od pravdy. Intenzita prebiehajúcich požiarov na západe USA je už teraz bezprecedentná, a vrchol sezóny sa ešte len očakáva. Vývoj s údivom sledujú aj skúsení klimatológovia, ktorí sú na „katastrofické“ predpovede zvyknutí viac ako laická verejnosť. V čom je situácia odlišná od minulých rokov?
Priemerná augustová teplota bola v Kalifornii najvyššia najmenej od roku 1850. Rekordné horúčavy spôsobili vysušenie vegetácie. Americký klimatológ John Abatzoglou opísal atmosférické sucho ako „absurdné“, pričom ide prakticky o celý západ USA. Sezónnym vetrom svätej Anny predchádzala vlna horúčav a nezvyčajná vlna búrkovej aktivity. Blesky mali za následok vznik niekoľkých stoviek požiarov, ktoré sa teraz sa pomoci vetra rýchlo šíria. Šírenie požiarov je také intenzívne, že aktuálne v Kalifornii horí päť z desiatich najväčších lesných požiarov najmenej od roku 1923. Takmer s istotou môžeme konštatovať, že veľké oblasti západu USA sú v procese premeny na púšť.
Intenzita prebiehajúcich požiarov na západe USA je už teraz bezprecedentná, a vrchol sezóny sa ešte len očakáva. Vývoj s údivom sledujú aj skúsení klimatológovia, ktorí sú na „katastrofické“ predpovede zvyknutí viac ako laická verejnosť. V čom je situácia odlišná od minulých rokov? Priemerná augustová teplota bola v Kalifornii najvyššia najmenej od roku 1850.Rekordné horúčavy spôsobili vysušenie vegetácie.
Satelitné snímky dokumentujú neuveriteľný rozsah a hustotu dymu, ktorý zahalil do červeno-oranžového „apokalyptického“ oparu pobrežie Kalifornie a Oregonu. Intenzitu požiarov spôsobila nielen rýchla klimatická zmena, ale aj desiatky rokov intenzívneho hasenia prirodzených menších požiarov. Lesy tak síce pohlcovali viac oxidu uhličitého, ale za cenu vzniku neprirodzenej hustoty, čím sa stali v nových klimatických podmienkach prakticky neuhasiteľné. Rekordné množstvo paliva je tak k dispozícii v tom najmenej vhodnom okamihu. Treba pripomenúť, že Kalifornia má spoločne s Austráliou najprepracovanejší systém boja s veľkými požiarmi, a napriek tomu je situácia nezvládateľná. V susednom Oregone, kde je viac lesov a menej skúseností s požiarmi, už muselo pred nimi utiecť do bezpečia pol milióna ľudí, teda až 10 % celej populácie štátu.
V plameňoch však ani zďaleka nie je iba západ USA. V posledných dvoch rokoch boli rekordné požiare aj za polárnym kruhom. Expert Thomas Smith špecializujúci sa na túto oblasť označil v rozhovore pre časopis Nature situáciu za „alarmujúcu“. Požiare v týchto odľahlých oblastiach síce nezasahujú ľudské sídla, ale pôda je tu extrémne bohatá na uhlík, ktorý požiare vracajú do ovzdušia a klimatickú zmenu zrýchľujú. Rekordnému rozsahu požiarov čelí aj amazonský Pantanal, ktorý patrí medzi oblasti s najvyššou rozmanitosťou rastlín a živočíchov na svete. V globálnom meradle sa požiare nevymykajú priemeru posledných rokov iba vďaka tomu, že menej horí v Afrike, teda na kontinente, ktorý našej pozornosti zvyčajne uniká. Experti na lesné požiare sa v zásade zhodujú, že situácie, ktoré dnes považujeme za historické, budú s postupujúcim otepľovaním čoraz bežnejšie a intenzita a rozsah požiarov budú narastať.
Podľa novej správy WMO (Svetová meteorologická organizácia) existuje až 20 % pravdepodobnosť, že do roku 2024 môže byť dočasne prekročená hranica oteplenia o 1,5 °C. Ide o spodnú hranicu oteplenia, k neprekročeniu ktorej sa zaviazali štáty v Parížskej dohode z roku 2015. Správa síce konštatuje, že dramatickým znížením spotreby fosílnych palív je dosiahnutie cieľa udržať dlhodobé oteplenie do úrovne 1,5 °C stále možné, ale šanca rýchlo klesá. Bolo by to možné len v prípade, ak by množstvo skleníkových plynov klesalo podobnou rýchlosťou ako tento rok, až prakticky takmer na nulu. Pokles však súvisel s prísnymi obmedzeniami pred šírením pandémie COVID-19, ktoré však nie sú dlhodobo udržateľné. Pri prekročení oteplenia o 1,5 °C sa nestane nič magické, ani nenastane náhly kolaps civilizácie, ale bude „iba“ pokračovať a narastať systematický tlak na udržanie funkcií nevyhnutných pre existenciu vyspelej, rozvinutej a bezpečnej civilizácie.
Aké ponaučenie plynie z vývoja v USA pre nás? Dôsledky klimatickej zmeny, na ktoré zväčša neúspešne upozorňovali vedci celého sveta celé desaťročia, sa stávajú realitou. Už sa nedá hovoriť iba o dočasnej nepríjemnosti, keď si musíte v kancelárii pustiť klimatizáciu, dôsledky naberajú doslova katastrofické rozmery. Je jedno, či žijete v bohatej, alebo chudobnej časti sveta, klimatická kríza sa môže prejaviť prakticky kdekoľvek a kedykoľvek. A na záver asi to najdôležitejšie: ešte stále máme šancu zabrániť oveľa horším a trvalým následkom, ktoré by bez preháňania mohli mať apokalyptické rozmery.