Pre bankový sektor zatiaľ jedna nula

Agentúra TASR pred niekoľkými dňami informovala, že po ôsmich rokoch sa končí škaredý odvod. Odvolávala sa na informáciu, že zákon, ktorý odvod ruší, predložilo ministerstvo financií do medzirezortného pripomienkového konania. Škaredým odvodom je osobitný bankový odvod, ktorý po jeho zvýšení banky polročne stál približne 150 miliónov eur.

20.09.2020 10:00
debata (7)

Pripomeňme, že nedávno NR SR schválila tzv. lex korona, podľa ktorého bankové domy nemusia uhradiť splátky odvodu za posledné dva štvrťroky tohto roka.

Podľa tej istej tlačovej agentúry sa tieto prostriedky nedali použiť reálne v ekonomike. Pravdepodobne sa autor správy nazdával, že štátne finančné aktíva, ktorých príjmom osobitný bankový odvod bol, sú starostlivo ukryté pod matracom, aby na ne, nedajbože, nesiahol zlodej. Inými slovami, že trestuhodne hlivejú. Horšie je, že si niečo podobné myslela i vláda. Inak si ťažko vysvetliť, prečo sa z podpisu Memoranda o spolupráci s Asociáciou bánk Slovenska tak tešila.

Cena za krízu pre daňového poplatníka

Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií účinný od 1. januára 2012 určoval použitie odvodov na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore. Okrem toho ich bolo možné použiť na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov určených na výplatu náhrad za nedostupné vklady. Mohli sa použiť aj na bizarnejší účel: na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

S výnimkou posledného účel zákona mal svoje opodstatnenie. Radičovej vláda prijala tento zákon iniciatívne o tri roky skôr, ako Európsky parlament a Európska rada pripravili smernicu o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Podľa tejto smernice sa aj u nás v r. 2014 uzákonil dodatočný odvod do tzv. Národného rezolučného fondu. Bolo to zbytočné?

Osobitný bankový odvod, okrem zámeru, aby sa na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore podieľali aj finančné inštitúcie, mal obmedziť ich prípadný neprimeraný apetít po riziku. Inými slovami, prispieť k ochrane stability finančného sektora.

Dodnes sa rôznia odhady, aký veľký účet na záchranu finančného sektora vystavila finančná kríza z rokov 2007/2008 daňovým poplatníkom. Odhady v USA sa pohybujú od tvrdenia, že štát neprerobil, cez odhad, ktorého autorom je Kongresový rozpočtový úrad (21 mld. USD), po asi najvyargumento­vanejší odhad z MIT Sloan (498 mld. USD). Odhady nákladov na záchranu finančného sektora v Nemecku sa pohybujú medzi 40 – 70 mld. eur. Najviac na záchranu svojho bankového sektora v percentách HDP vynaložilo Írsko: až 25 % ročného HDP. Záchranné balíky zvýšili dlhy štátov EÚ, ktoré v rozpore s logikou boja proti recesii nasadili na svoje rozpočty tvrdé dlhové brzdy.

A čo tí, ktorí krízu spôsobili?

Sociálne dopady nedali na seba čakať. Aby sa „hnev ľudu“ trochu upokojil, vtedajší komisár pre finančnú reguláciu Michel Barnier v decembri 2013 musel ubezpečovať, že bankový sektor v budúcnosti budú v prvom rade zachraňovať akcionári a veritelia a až na konci daňoví poplatníci. EÚ sa okrem toho rozhodla vytvoriť bankovú úniu a jej tri piliere: jednotný dohľad nad bankami, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií a európsku schému na ochranu vkladov. Pre neochotu Nemecka – aspoň donedávna – sa tretí pilier realizovať nezačal.

Slovenský zákon o osobitnom odvode reagoval na druhý pilier vznikajúcej bankovej únie. Osobitný bankový odvod, okrem zámeru, aby sa na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore podieľali aj finančné inštitúcie, mal obmedziť ich prípadný neprimeraný apetít po riziku. Inými slovami, prispieť k ochrane stability finančného sektora. Slovenský bankový sektor v rokoch finančnej krízy zachraňovať nebolo treba, no necelých desať rokov pred ňou sanoval štát banky za viac ako 110 mld. Sk.

V návrhu zákona o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií sa má uvádzať, že naakumulované finančné prostriedky sa môžu použiť v súlade s Memorandom na činnosť Rozvojového fondu Slovenska. Fond má byť zameraný na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR. Pokiaľ by, nedajbože, opäť vznikla krízová situácia v bankovom sektore, nebolo by potom opäť treba zachraňovať banky z daní? A nechýbali by zdroje vo Fonde na ochranu vkladov? Bankári vládu uhovorili, že zrušením osobitného odvodu iba za druhý polrok môžu až zdesaťnásobiť poskytovanie úverov. Rozsah úverovania však nebude závisieť iba od nich. Bude závisieť od dopytu štátu a podnikateľského sektora po úveroch, od politiky Európskej centrálnej banky a, samozrejme, aj od „zdravia“ bánk.

Podľa správy NBS o finančnej stabilite z mája 2020 „bankový sektor vstúpil do krízového obdobia vo veľmi silnej kapitálovej a likvidnej pozícii“. Zrušenie osobitného odvodu ho ešte posilní. To nie je na škodu. No medzi prípadnými rizikami bankového sektora nie sú úvery štátu a zatiaľ ani podnikateľského sektora, ale neutíchajúci apetít bánk poskytovať čo najviac spotrebiteľských a hypotekárnych úverov napriek tomu, že sa sociálna situácia domácností zhoršuje.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #NBS #osobitný odvod #lex korona #škaredý odvod #Asociácia bánk Slovenska #Národný rezolučný fond