Kto im uveril, dal im svoj hlas. Verejná politika používa stereotyp a konštrukcia je jednoduchá. My, ktorí chceme moc teraz, to urobíme lepšie. Lepšie, lebo máme nato. Ak by sa nám náhodou nedarilo, tak preto, lebo okolnosti to nedovolili. A platí to aj naopak.
Diskusie sa môžu viesť o hocičom, dnes najčastejšie o zbytočnostiach. Slovná zásoba je bohatá, hlúpostí dosť a papier znesie veľa. V slovenskej ekonomike neplatia politické stereotypy, len čísla.
Trendy vo svete
Pracovná verzia „Národného integrovaného reformného plánu (Slovensko 2.0)“ z pera ministerstva financií, ktorú má autor týchto riadkov k dispozícii, hovorí o tom, že Slovensko by si malo všímať trendy vo svete. Nie sú to len demografické, technologické a klimatické zmeny, ako uvádza pracovná verzia dokumentu.
Hlavným nedostatkom reformného plánuje absencia popisu nástrojov, ktorými chceme dosiahnuť želaný stav. Nástroje by mali byť spojené s dosahovými štúdiami.
Medzi najnovšie trendy patria aj tie, na ktoré ministerstvo financií zabudlo alebo o nich nevie. Je to transformácia ekonomiky, v ktorej sa zmení systém dodávania tovarov. Za ňou nasleduje priehľadnosť sveta, kde sa fyzické objekty, teda napríklad tovary, bližšie spoja s údajmi. Ďalším trendom je individualizácia sveta. Každý tovar alebo služba sa presne prispôsobia individuálnym potrebám spotrebiteľa. Môže to zmeniť etiku alebo estetiku každého človeka. Dôležitým faktorom, ktorý bude ovplyvňovať nielen ekonomiku, ale aj spoločnosť, je robotizácia, lebo zmení sociálne rozvrstvenie spoločnosti. Bude to znamenať jednoduchú vec – význam stratí nízko kvalifikovaná práca. Prečo sa teda snažíme o rozvoj profesií založených na skrutkovaní, a nie o vyučovanie základov robotiky už na stredných školách?
Vznik robotických riešení mnohých úloh povedie k zníženiu hodnoty nízko a stredne kvalifikovanej pracovnej sily. To môže podkopať materiálne bohatstvo strednej triedy, čo obmedzí možnosti jej predstaviteľov investovať do vlastného ľudského kapitálu. Nulový rozvoj ľudského kapitálu vytvára neprekonateľné prekážky pre vstup človeka na trh vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. V dôsledku toho je jeho práca naďalej slabo platená a človek nemá možnosť investovať do svojho nového vzdelania.
Rovnako ako v predchádzajúcich priemyselných revolúciách, transformácia ekonomiky vedie k zániku niektorých masových profesií a vzniku ďalších – nových. Hľadá predkladaný reformný plán odpoveď aj na túto výzvu? Nie. Nielen ministerstvo financií, ale aj iní ekonómovia mimo vlády hľadajú odpoveď – ale zatiaľ našli len všeobecné frázy.
Treba mať na pamäti, že zhoršujúce sa postavenie strednej triedy môže viesť k nerovnováhe v politických systémoch založených na strednej triede, k posilneniu myšlienok populizmu, radikalizmu, fundamentalizmu a militarizmu.
„Na rozdiel od predchádzajúcich, táto priemyselná revolúcia nepostupuje lineárne, ale skôr exponenciálnym tempom,“ napísal Klaus Schwab v knihe Štvrtá priemyselná revolúcia. Mimochodom, je to zakladateľ Svetového ekonomického fóra. Neviem, kedy naposledy sa ho zúčastnil niekto zo slovenských ministrov. „Štvrtá priemyselná revolúcia spôsobí revolúciu vo výrobných procesoch. Prináša to nielen technologické inovácie, ale aj zmenu sociálnej paradigmy a kultúrneho kódexu. Široká implementácia kyberneticko-fyzikálnych systémov a digitalizácia priemyslu nebude možná bez právnych transformácií a politických reforiem,“ uviedol Klaus Schwab.
Reformy áno, ale ako
V pracovnom dokumente ministerstva financií chýba viacero vecí. Hlavným nedostatkom je absencia popisu nástrojov, ktorými chceme dosiahnuť želaný stav. Nástroje by mali byť spojené s dosahovými štúdiami. Tie by mali dávať odpoveď na nasledovnú myšlienku: ak niečo urobím, tak to bude mať na ekonomiku, a nielen na ňu, ale aj na spoločnosť nasledovný dosah. V koncepciách podobného typu by nemali byť iba štatistické údaje za minulého obdobie, ale snáď aj predikcie do budúceho obdobia, a najmä to, čo to prinesie. Ak ciele stratégie nestoja na zemi, zostanú len v hlavách autorov.
Predchádzajúca vláda iniciovala vypracovanie dokumentu pod titulom Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030. Rovnako ako v tomto, aj v ňom chýbal rozpočet. A chýbalo aj to, z akých peňazí sa dosiahnutie zmien zaplatí. Ak sa niekde zvýšia výdavky, inde sa musia znížiť. Pri poklese priemyselnej produkcie sa výdavky znižujú. Tvrdenia o zvyšovaní všetkého možného sú nezmysel.
Dnes je oveľa dôležitejšie nestavať vzdušné zámky, ale mať predstavu o tom, ako dosiahnuť stabilitu slovenskej ekonomiky a vymyslieť reálne nástroje, ktorými ju možno dosiahnuť. Ostatné potom.