Ešte tri a pol roka...

24.09.2020 14:00

Ešte tri a pol roka, povzdychne si Peter Pellegrini pri pohľade na rast preferencií svojho sociálnodemokratického hlasu. Ešte tri a pol roka, poteší sa Boris Kollár pri predstave, čím a ako ešte obohatí svoj (a náš) život z pozície predsedu parlamentu a majiteľa najznámejšej rodiny na Slovensku.

Pol roka po vytvorení vlády sa môže zdať priveľmi odvážne akékoľvek hodnotenie, ktoré by na jednej strane fatálne alebo, naopak, priveľmi ospevujúco vynášalo súdy nad tým, ako sa jej členovia chopili možností. Ako (ne)využili mandát, ktorý im dali občania a priestor, ktorý ponúkla parlamentná matematika v podobe ústavnej väčšiny. Niektorí by si mohli myslieť, že je to priam nespravodlivé. Ak si však samotná vláda dala do vienka status „najlepšia v dejinách Slovenska“ a zároveň so sebe vlastnou teatrálnosťou podpisovala koaličnú zmluvu, respektíve schvaľovala (opäť) najlepšie programové vyhlásenie za ostatné roky, je namieste pozrieť sa, kam sme sa za pol roka posunuli.

Nádej. Zmena. Nové, lepšie Slovensko. Slová, ktoré ovplyvnili rozhodnutie voličov vo voľbách v posledný februárový deň. Desaťročie bačovania Smeru volalo po razantnej zmene. Počnúc námestiami, ktoré zaplnila bezprecedentná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, cez víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách až po porážku Ficovho smerovania Slovenska vo voľbách do EP v roku 2019 to vyzeralo, že zmena je možná. Stačí len chcieť. A podarí sa.

Mnohí uverili, že tak ľahko, ako sa dá vycestovať do Cannes a na vilu bývalého ministra Smeru nalepiť ceduľu „Majetok Slovenskej republiky“, sa budú prijímať a realizovať reformy a očista štátu.

Po voľbách sa sformovala antificovská koalícia, ktorá získala na naše pomery až nepredstaviteľne silný mandát pohodlnej ústavnej väčšiny. Bezpochyby výborná východisková situácia.

Lenže očakávania neraz tvrdo narazia. A nielen pre neočakávané krízy. Deje sa tak aj v prípade, ak sa vkladajú do tých, ktorí nie sú schopní (a často ani ochotní) ich naplniť. V našom prípade je ten „náraz“ o to silnejší,o čo väčšie túžby sme mali a aká tvrdá je slovenská politická (a spoločenská) realita.

A tá je zavše diametrálne odlišná od vysnívaných vzdušných zámkov a sľubovaných predstáv o správe vecí verejných. Mnohí uverili, že tak ľahko, ako sa dá vycestovať do Cannes a na vilu bývalého ministra Smeru nalepiť ceduľu „Majetok Slovenskej republiky“, sa budú prijímať a realizovať reformy a očista štátu. Jednoducho, ako sa dá napísať status a vytvoriť facebooková anketa, v ktorej fanúšikovia hlasujú, čo chcú iným zobrať a sebe dať, sa budú meniť zákony, zlepšovať školstvo a zdravotníctvo a stavať nájomné štátne byty za babku. A keď sme neomylne presvedčení, že XY patrí do basy, tak tam zajtra bude sedieť.

Lenže takto sa politika robiť nedá. Minimálne to nedovoľujú pravidlá právneho štátu a funkčného systému liberálnej demokracie. Tie si musíme ctiť, ak chceme naďalej budovať slušné a spravodlivé Slovensko.

Keď sa ku všetkému, čo sme chceli a nedostali, pridá ešte personálna a morálna vyprázdnenosť vládnych straníckych eseročiek, výsledkom je situácia, že za pol roka stratí vládna koalícia dôveru väčšiny verejnosti. V prípade, že by sa pol roka po voľbách konali parlamentné voľby, tak aj možnosť ďalej vládnuť.

Pri pohľade na aktuálny prieskum Medianu vidieť, že veľmi spokojných s vládou je len šesť percent respondentov a veľmi nespokojných až 27 percent. (Pomer spokojní verzus nespokojní je 38 ku 55 percentám.) Nespokojnosť s vládou je prioritne v súvislosti s očakávaniami, ktoré mali voliči, pokiaľ ide o nápravu vžitých neduhov korupcie, reformy súdnictva a posilnenie ekonomiky. Celkovo len 26 percent opýtaných je presvedčených, že vláda naplnila ich očakávania. V rovine predvolebných sľubov je výsledok ešte horší.

Samozrejme, pol roka nestačí na zmenu všetkého, čo sa sľúbilo pred voľbami. Lenže problémy súčasnej koalície a ich komunikácia naznačujú, že sa oproti minulosti skoro nič nezmenilo. Chaotické, nerozhodné a často detinsky amatérske riadenie niektorých politík tak veľmi bije do očí, že zatieni pozitívne rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky, ochrany životného prostredia, bezpečnostnej politiky aj nešťastného súdnictva.

Verejnosť viac reflektuje vysokú mieru pokrytectva v správaní kľúčových reprezentantov vlády a vládnej koalície. Stačí spomenúť kauzu ukradnutých diplomových prác, ktorej súčasťou sa stali predseda vlády, predseda parlamentu a aj minister školstva, a s ktorou sa vyrovnali ešte horšie než bývalý predseda NR SR Danko, ktorého všetci menovaní v minulosti kritizovali. Tiež sa ukazuje, že problémy s majetkom, politickými nomináciami „straníkov“ a so kšeftami pre kamarátov či s etickým správaním na verejnosti majú dnes tí istí, ktorí ešte pred pár mesiacmi práve toto vyčítali predstaviteľom bývalej vlády.

Ak chcete meniť a reformovať, musíte mať čas. Lenže v čase príprav reforiem ľuďom nesmiete klamať. Podkopávať vieru v systém. Nemôžete v nich posilňovať konflikt medzi tým, čo očakávajú a čo nakoniec dostávajú. To, ako sa politici vládnej koalície stavali v minulosti ku kauzám a ako dnes okato bagatelizujú vlastné zlyhania, žiaľ, posilňuje vo voličoch pocity apatie a nedôvery v systém. To nie je dobrá vízia pre najbližšieho tri a pol roka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Peter Pellegrini #Igor Matovič #Boris Kollár #vládna koalícia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku