Predsa však malo v zainteresovaných kruhoch vzbudiť obavy a údiv. Údiv nad trúfalosťou samotnej myšlienky dodávať EÚ skvapalnený plyn získavaný frakovaním ložísk plynonosnej bridlice.
V Európe je takých ložísk veľa, ťažba je však z ekologických dôvodov vo viacerých štátoch, napríklad vo Francúzsku, v Nemecku a inde, zakázaná. Okrem iného aj preto, že pri frakovaní uniká z bridlice veľké množstvo metánu, a ten je rádovo horší skleníkový plyn ako kysličník uhličitý. Odborníci varujú, že rozšírenie ťažby plynu frakovaním je bezpečnostnou hrozbou vedúcou k úhynu koralov a fytoplanktónu, ktoré produkujú najviac kyslíka.
Ak je to tak, prečo Európska únia, ktorá sa pasuje za lídra v boji proti klimatickej kríze, ustúpila americkému prezidentovi? Médiá dohodu Európy s Trumpom o plyne z polovičky mája minulého roku označili za prelomovú. Tento miliardový biznis mal zažehnať hrozbu obchodnej vojny visiacu vo vzduchu medzi USA a EÚ. Po uzavretí dohody už zavedenie 25 % ciel na európske automobily Trump nespomenul. Už si neťažkal, že Európania nemajú radi amerických pracujúcich…
Európska únia nemá nič proti americkým pracujúcim, výhrady má k americkej neochote chrániť klímu. Ani zavedenie digitálnej dane nesmeruje proti americkým pracujúcim, ale k presadeniu daňovej spravodlivosti.
Európska únia nemá nič proti americkým pracujúcim, výhrady má k americkej neochote chrániť klímu. Ani jej snaha zaviesť digitálnu daň nesmeruje proti americkým pracujúcim, ale k presadeniu daňovej spravodlivosti. Chce iba skoncovať s tým, aby americké digitálne spoločnosti známe pod skratkou GAFA (Google, Amazon, Facebook, Apple) miliardy eur zarobené v EÚ naďalej zdaňovali v USA. V prípade zavedenia digitálnej dane americký prezident sľubuje tvrdú odvetu vo forme stopercentnej dane za vybrané výrobky Európskej únie. Francúzsko už na túto hrozbu zareagovalo – odložením zavedenia digitálnej dane.
Pred rokom v máji, skôr ako spolu s Donaldom Trumpom nastúpil do lietadla Air Force One, aby spolu v Louisiane otvorili nový terminál na vývoz skvapalneného plynu, hovoril eurokomisár Maroš Šefčovič o energetickej bezpečnosti. Pripomenul energetickú krízu spred desiatich rokov, keď sme „museli robiť ťažké rozhodnutia, či plyn pôjde domácnostiam, nemocniciam, alebo priemyslu“. Ak si Šefčovič „živo pamätá“ na tieto udalosti z januára 2009, musí si iste pamätať aj na to, prečo bol nútený Gazprom na dva týždne zastaviť dodávky plynu pre EÚ. SPP po konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou, aby predišiel prípadnému blokovaniu dodávok cez Ukrajinu, uzavrel dlhodobé kontrakty na dodávku plynu so spoločnosťami E.ON Ruhrgas, GDF Suez a tiež krátkodobý kontrakt so spoločnosťou VNG z Nemecka. Nord Stream 2 môže byť ďalšou poistkou.
Dnes, keď je tento plynovod pred dokončením, problém energetickej bezpečnosti sa zdá vyriešený. Rúra, ktorou má plyn prúdiť, smeruje z Ruska do Európskej únie pod morom, obchádzajúc tak štáty, ktoré by mohli prepravu z akýchkoľvek dôvodov obmedzovať. Americká administratíva dokončenie plynovodu naopak chápe ako hrozbu a snaží sa jeho dostavbu torpédovať. Kauza Navaľnyj je trestuhodná a mala by sa riadne vyšetriť. Nemala by však torpédovať nielen Nord Stream 2, ale ani narušiť dobré vzťahy s naším transatlantickým partnerom.