Do konca prázdnin sa však nič nemalo zásadne meniť, vraj aby to ľuďom ešte „neskomplikovalo“ život. Veď bol čas dovoleniek! Tie sa však zakrátko skončili a Slovensko vhuplo do paniky jesene, s ktorou, podľa očakávania, „neskomplikované“ okolnosti priniesli svoje ovocie a počet nakazených stúpa.
Jeseň, s ktorou mali prísť mnohé sľubované kompenzačné opatrenia, zastihla segmenty spoločnosti dezorganizované, nepripravené, a ľudí v stupňujúcej sa panike zúfalejších a bezmocnejších – a do toho všetkého si museli od predsedu vlády vypočuť, že si to vlastne „pokazili sami“. Inými slovami, za vládne nekomplikovanie si komplikácie odskáčeme my. Nuž, ako sa hovorí, máte to na koho zvaliť? Tak potom…
V poslednom čase sa skloňuje najmä zanedbanie a nepripravenosť opatrení vo sfére verejných podujatí, najmä v kultúre a športe, ale ukazuje sa, že ani rezortu zdravotníctva, ktorý je v pandémii, pochopiteľne, kľúčový, sa nedostáva takej hmotnej a organizačnej podpory, akú by si predstavoval. Nemusíme si klamať, slovenské zdravotníctvo je našou Achillovou pätou odnepamäti; finančne, technicky, organizačne aj personálne podvyživené.
Zdravotnícke asociácie, zastupujúce desaťtisíce zdravotníkov a zdravotníčok, jednoznačne žalujú. Žalujú, že napriek na papieri pripraveným niekoľkofázovým plánom vyzerá realita úplne inak.
V takej situácii je však nečakaná pandémia hotovou poslednou ranou egyptskou, a všetci zdravotníci, ktorí sa v nej usilujú v záujme zdravia nestratiť chladnú hlavu, potrebujú o to konštruktívnejšiu podporu zo strany štátu i verejnosti. Veď sám Igor Matovič vo svojom predvolebnom boji tvrdil, že vinou rozkradnutého zdravotníctva u nás každý rok zbytočne zomierajú tisícky ľudí na „odvrátiteľné“ úmrtia? Koľko ich však bude teraz, keď sa zdravotníci sťažujú, že vláda práve tohto Igora Matoviča „nezvláda riešiť problémy súvisiace s pandémiou COVID-19“?
Takto to aspoň bolo formulované na pôde Asociácie zamestnávateľských zväzov na spoločnej tlačovej konferencii najvýznamnejších organizácií v sektore zdravotníctva. Na lekárov, zdravotné sestry a vôbec medicínu sa zvyčajne vylieva najviac špiny zo strany verejnosti, kedykoľvek sa pacienti konfrontujú s dlhými čakacími lehotami či s kapacitnou neúnosnosťou, lenže aj zdravotníctvo je loď s rôznorodou posádkou, a pokiaľ nefunguje koordinácia s vedením, úlohou lekárov je predovšetkým liečiť, nie pobehovať od jednej diery v palube k druhej.
Zdravotnícke asociácie, zastupujúce desaťtisíce zdravotníkov a zdravotníčok, ako aj pacientov, veľmi jednoznačne žalujú. Žalujú, že napriek na papieri pripraveným „niekoľkofázovým“ plánom vyzerá realita úplne inak. Ministerstvo zdravotníctva, osobitne jeho kapitán Marek Krajčí, s nimi od polovice augusta nekomunikuje. Na verejnosť sa dostali slová o dofinancovaní, v skutočnosti je však ambulantná starostlivosť vzhľadom na nulové dotácie v situácii zvýšených nárokov v krachu. Liečiť však treba, aj pri hrozbe zadlženia sa. Aké praktické stanovisko a kroky ponúka ministerstvo? Zdá sa, že len mlčanie. Hádam len nie preto, aby sme si zas niečo „neskomplikovali“.