Digitálne svetlé zajtrajšky

„V krátkodobom horizonte sa najviac obávam občianskej vojny,“ hovorí v dokumente Sociálna dilema odborník na sociálne médiá Tim Kendall. Andreas Barthelmess, nemecký startupový investor si vypomáha paralelou Kennedy vs. Chruščov o „najväčšej systémovej hrozbe v dejinách ľudstva“. Nielen zo sugestívneho dokumentu Netflixu o dystopických dôsledkoch nášho prepadnutia mobilným aplikáciám a sieťam môže človek získať dojem, že dnešné digitálne prostredie je matkou úpadku modernej spoločnosti.

09.10.2020 14:00
debata (1)

Nič nie je odtrhnutejšie od reality ako predstava, že keď zregulujeme digitálne giganty, svet sa vráti ako-tak do normálu. Je to asi tak mimo misu, ako keď známy slovenský bojovník proti extrémizmu hodí fašistov a odbory do jedného vreca, zjavne nedomysliac, že týmto priamo ženie ľudí k antisystému. A ešte sa čudujje nálepke elitárskeho liberálneho fašizmu.

Digitálna demencia

Ale iste, sociálne médiá sú obrovský problém. „Konanie musí byť jednoduchšie ako myslenie,“ hovorí základná mantra, podľa ktorej sú tvorené platformy digitálnej ekonomiky. Čo najmenej rozumu, čo najviac inštinktov má riadiť ich užívanie – instantná odmena, obava, radosť, sociálna príslušnosť. A to do dôsledkov. Konkurencia ekonomiky pozornosti nepustí. Digitálna demencia je to, kam to podľa niektorých speje. Surovinu tomuto systému ochotne dodávame sami.

Podľa výskumu z roku 2014 už 150 našich „lajkov“ prezrádza o piatich našich základných osobnostných črtách viac, ako o nás vie člen rodiny. Problém však nie je len v našich digitálnych stopách a dátach z nich, problém je v podstate. Predstava, že bezhraničná sloboda toku informácií a prepojenia ľudí prispeje k rozširovaniu poznania a spolupráce, sa ukázala ako hlboká ilúzia. Naše prežitie, oveľa viac ako hľadanie objektívnej pravdy, zabezpečila schopnosť zjednotiť ľudí spoločnou vierou. Uveriť spoločnej fikcii, na čom stojí aj história ľudskej koexistencie a kooperácie, a teda prežitia, je zakorenené hlbšie v ľudskej podstate, ako vedecké hľadanie objektívnej pravdy. Aj preto z uvoľnenia toku informácií oveľa viac profitujú producenti fikcií, spektakulárnych bludov a poloprávd, ako o realitu opreté poznanie.

Víťaz berie všetko

Minimálne rovnaký problém je však aj na druhej strane, v digitálnej ekonomike samotnej. Tá vedie súčasný model spoločnosti k postupnému zániku. Informácia, podľa ktorej v čase pandémie vzrástol majetok šéfa Amazonu o 73 mld. a šéfa Tesly o 67 mld. dolárov, kým státisíce firiem išli ku dnu, celkom pôsobivo vykresľuje jej princíp. Koncentrácia pridanej hodnoty, profitu a majetku na strane digitálnych a technologických šampiónov a rastúca existenčná neistota v masách bývalej strednej triedy je totiž v jej zdrojovom kóde. Ten má podľa A. Barthelmessa podobu „víťaz berie všetko“.

Predstava, že bezhraničná sloboda toku informácií a prepojenia ľudí prispeje k rozširovaniu poznania a spolupráce, sa ukázala ako hlboká ilúzia. Naše prežitie, oveľa viac ako hľadanie objektívnej pravdy, zabezpečila schopnosť zjednotiť ľudí spoločnou vierou.

Platformy digitálnej ekonomiky stavajú svoju ekonomickú silu na sieťových efektoch. Kto je väčší, rastie predovšetkým vďaka svojej sile, širokej zákazníckej báze. Ak by mali Uber, Booking, Airbnb, Facebook len zopár klientov, boli by úplne nanič, no vzhľadom na to, že majú milióny užívateľov, konkurencia už nemá veľmi šancu držať s nimi krok. Monopolné tendencie tu fungujú ešte dôslednejšie a rýchlejšie ako v ekonomike tradičnej. Stačí si pozrieť nákupy možných konkurentov digitálnymi gigantmi v ostatných rokoch. Jedným z utešených dôsledkov je aj to, že v tomto systéme o našej budúcnosti nerozhodujú demokracie, my, každý rovným hlasom, ale do veľkej miery rizikoví investori. Fondy venture kapitálu rozhodujú o tom, ktorý start-up to dotiahne takpovediac z garáže do App-Storu, teda ktoré technológie, aplikácie a platformy budú v budúcnosti ovládať naše telefóny a životy.

A čo stredná trieda? To bude problém. Jej hodnota na trhu práce digitálnej ekonomiky klesá a platformová ekonomika jej potrebuje neporovnateľne menej ako tá tradičná. BMW má 130-tisíc zamestnancov, Uber tisíc. Riaditeľ stredne veľkého nemeckého podniku má dnes nižší príjem ako produktový manažér Googlu bez zodpovednosti za tím ľudí. Trhová hodnota všetkých na nemeckej burze obchodovaných spoločností je nižšia ako trhová hodnota Amazonu a Microsoftu. Príjmová polarizácia a monopolizácia dovedená do dôsledkov.

Problém Európy

Zo 430 svetových technologických „jednorožcov“ s trhovou hodnotou nad 1 mld. dolárov pochádza z EÚ len 25. Z desiatich rozhodujúcich globálnych fondov rizikového kapitálu nie je európsky ani jeden. Sila Európy je v tradičnej ekonomike, v tej digitálnej, kde sa rozhoduje o budúcnosti, citeľne zaostáva. A to nehovoríme o Slovensku, potácajúcom sa na chvoste EÚ či OECD v ukazovateli za ukazovateľom, rozhodujúcimi o našej budúcej prosperite alebo úpadku. Žneme plody filozofie malého štátu, podfinancovania a mizerného manažmentu verejnej infraštruktúry, vedy a vzdelania, zdravia, regiónov, kvality verejnej správy. A čas sa kráti.

Digitálna revolúcia je stále zvládnuteľná. Riešenia existujú. Len by sa naša politická debata nemohla zaseknúť niekde na polceste medzi kobylami, baranmi a potratmi. Tie nás na budúcnosť nepripravia ani náhodou.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #digitalizácia #sociálne siete #digitálna ekonomika #Tim Kendall #Andreas Barthelmess