Slabé miesta rozvojovej stratégie

Koronakríza nanovo odhalila mimoriadnu zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, zvlášť priemyslu. Počas jarného lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najväčších poklesov priemyselnej výroby spomedzi všetkých krajín Európskej únie. V máji 2020 bola priemyselná výroba stále o 33,3 % nižšia ako pred rokom.

13.10.2020 14:00
debata (1)

Slovenská ekonomika sa extrémne orientuje na export a je úzko špecializovaná najmä na automobilový a elektropriemysel. Automobilový priemysel čelí dlhodobým problémom na medzinárodnej úrovni. Vstúpil do obdobia krízy a reštrukturalizácie, spôsobených čiastočne rastúcim povedomím o obrovských ekologických problémoch spojených s automobilovou dopravou. V nemeckých automobilkách, ktoré sú so Slovenskom úzko prepojené, sa už začalo prepúšťanie, a budúcnosť slovenského automobilového priemyslu závisí skôr od rozhodnutí vo Wolfsburgu ako v Bratislave.

V Národnom integrovanom reformnom pláne nedávno zverejnenom slovenskou vládou však rezonuje len slabá ozvena tohto vývoja. Slovensko je pritom zvlášť citlivé na straty pracovných miest v dôsledku automatizácie a digitalizácie. Ekonomickej štruktúre a jej hlavnej hybnej sile – priamym zahraničným investíciám (PZI) – sa v dokumente vôbec nevenuje pozornosť.

Priame zahraničné investície na Slovensku upevnili extrémne nerovnomerné vývojové vzorce. Koncentrujú sa najmä na západe krajiny. Od finančnej krízy v roku 2008 sa tento trend ešte viac posilnil. Aj keď je Slovensko relatívne malá krajina, zaznamenáva jednu z najvyšších regionálnych nerovností v EÚ. Aj táto téma sa však spomína len nepriamo Reformný plán poukazuje na regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti a nízkej mobilite pracovnej sily na Slovensku.

Plán reformy sa usiluje o trvalé zlepšenie v oblasti vzdelávania a vedy. Takéto úsilie však samo osebe nevyrieši problémy výskumu a vývoja a takzvaný únik mozgov. To by si vyžadovalo štrukturálne zmeny v ekonomickej štruktúre a zníženú závislosť od priamych zahraničných investícií.

Ako kľúčové vývojové problémy definuje dokument nízke aktivity v oblasti výskumu a vývoja, ako aj emigráciu vysokokvalifi­kovaných Slovákov. Pritom však vôbec neuvádza, že tieto javy sú priamym dôsledkom základných vlastností slovenského vývojového modelu. Nadnárodné korporácie sústreďujú výskumné a vývojové aktivity do domovských krajín. V slovenských závodoch potrebujú len obmedzený počet vysokokvalifi­kovaných pracovníkov. Miestne možnosti zamestnania vysokokvalifi­kovaných osôb sú tak obmedzené. Plán reformy sa usiluje o trvalé zlepšenie v oblasti vzdelávania a vedy. Takéto úsilie však samo osebe nevyrieši problémy výskumu a vývoja a takzvaný únik mozgov. To by si vyžadovalo štrukturálne zmeny v ekonomickej štruktúre a zníženú závislosť od PZI.

Slovenskú ekonomiku je nutné vymaniť z úzkeho exportného zamerania. Existujúce štruktúry by sa mali doplniť o vnútorné hospodárske odvetvia a osobitné úsilie by sa malo venovať chudobnejším regiónom krajiny. Protagonistom týchto zmien nemôžu byť PZI.

Kľúčovú úlohu v úsilí o regionálny rozvoj a diverzifikáciu by mali mať miestni aktéri vrátane verejných. Niektoré z iniciatív spomenutých v kapitole o „zelenom hospodárstve“, napríklad zvýšenie energetickej účinnosti budov, recyklácia alebo cestovný ruch, môžu byť prvkami takejto stratégie. To by umožnilo prepojiť hospodárske, sociálne a ekologické aspekty rozvoja, ale dokument to nerobí systematicky. Je však pozoruhodné, že dokument nielenže hovorí o zdanení znečisťujúcich činností ako súčasti „zelenej stratégie“, ale v infraštruktúrnej stratégii predpokladá aj zmenu.

Argumentuje v prospech posilnenia verejnej dopravy a uprednostnenia investícií do železníc a cyklotrás. V dôsledku koronakrízy utrpela verejná doprava výrazný pokles cestujúcich a príjmov. Vláda by preto mala podniknúť rýchle kroky na zachovanie existujúcich kapacít (napr. prostredníctvom mimoriadnych dotácií). V opačnom prípade by to znamenalo ďalšie výdavky na obnovu zariadení verejnej dopravy, ktoré sa v dôsledku krízy rozpadli.

Hospodársku reštrukturalizáciu, budovanie infraštruktúry a zlepšovanie inštitúcií nemožno financovať iba z fondov EÚ. Je potrebné udržiavať infraštruktúru, ale efektívne inštitúcie a dobré sociálne služby si vyžadujú aj slušné mzdy. Takéto výdavky je potrebné financovať trvalo. Dokument síce hovorí o daňovom mixe, ale už nie o charaktere štátu založeného na nízkych daniach. Vláda nie je ochotná výraznejšie zdaňovať vyššie príjmy progresívnou daňou z príjmu. Namiesto toho navrhuje vyššie dane zo spotreby, ktoré však zaťažujú osoby s nízkym príjmom. Jediným sociálne progresívnym prvkom stratégie sú vyššie dane z nehnuteľností.

Dokument namiesto zvýšenia daní navrhuje zavádzať výdavkové stropy. To by masívne obmedzilo akékoľvek reštrukturalizačné úsilie a zlepšenie infraštruktúry a sociálnych služieb. Výdavkové stropy by oslabili parlament ako demokraticky zvolenú inštitúciu, a posilnili by postavenie niektorých technokratov. Presne v súlade s neoliberálnymi koncepciami „obmedzenej demokracie“.

Stratégia pre Moderné a úspešné Slovensko spočíva v diagnóze základných vlastností slovenského rozvojového modelu. Ten sa vyznačuje vysokou závislosťou od priamych zahraničných investícií, úzkou špecializáciou na vývoz, vysokou vonkajšou zraniteľnosťou, veľmi nerovnomernými modelmi regionálneho rozvoja a prehlbovaním ekologických problémov. Navrhované nápravné opatrenia sa vôbec nesústredia na hnacie sily existujúcej nerovnováhy. Dokument však napriek všetkému aspoň poukazuje na rastúce povedomie o ekologických otázkach. To je aspoň malý krok vpred.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #automobilový priemysel #koronakríza #plán obnovy #Moderné a úspešné Slovensko