Pomstychtivý a ponížený Matovič

Moc je ópiom politiky. Napriek nechuti priznať si to, je politika predovšetkým bojom o moc. A úspešní sú v nej zvyčajne tí, ktorí si z nej bez škrupúľ dokážu uchmatnúť najväčší podiel. A ponížiť tých, ktorí im konkurujú. Akýmkoľvek spôsobom.

15.10.2020 14:00
debata (77)

Paradoxne, zvlášť to platí v demokracii. Hoci tú stále vnímame ako najlepší z najhorších systémov distribúcie moci, práve demokracia vytvára veľký priestor pre uchopenie moci tým, ktorí vedia narábať s emóciami. Stačí len voličov presvedčiť o svojej výnimočnosti. Zabrnkať na tú správnu strunu ich emócií – naporúdzi je vždy strach. A nakoniec im sľúbiť raz „slovenské Švajčiarsko“, inokedy „dvojnásobné platy“, či svojim ľuďom istoty, alebo po rokoch frustrácie z neustáleho salámového rozkrádania štátu vyčistenie Augiášovho chlieva. A výsledok? Za štvrť storočia budovania slovenskej politiky sme boli, okrem jednej výnimky, konfrontovaní iba so situáciami, keď proti sebe stáli pomstychtiví a ponížení.

Platí to aj o súčasnej slovenskej politickej realite. Azda len s rozdielom, že dosiaľ sa pomstychtiví „odbavovali“ najmä na svojich oponentoch, prípadne na tých, ktorí sa odvážili vystúpiť z ich tieňa a spochybňovať ich jedinečnosť. V pamäti ešte stále rezonujú nepotrestané skutky, „krvavými paprčami“ poznačeného Vladimíra Mečiara, ktorý sa pomstieval prezidentovi Kováčovi a v osudnú novembrovú noc roku 1994 celej demokratickej opozícii. Voči zradcom a rôznym skupinkám sa výrazne sofistikovanejšie vymedzovali i Mikuláš Dzurinda a Robert Fico.

Signifikantným znakom ich politiky bolo hlavne to, že úspešne aplikovali tzv. pieskoviskovú politiku. Uvažovanie o politike, nepriateľoch a zneužívaní moci v kontúrach dosiahnutia cieľa, ktorým je ponížiť toho, kto mi v minulosti „nepožičal na hranie svoje formičky“. Neumožnili ste nám vytvoriť poslanecký klub, ani my vám to nedovolíme. Nechceli ste, aby sme vás kontrolovali, ani vy nás nebudete kontrolovať. Vy ste klamali, a tak nás nemôžete kritizovať za klamstvo. A za všetko môžu opozičné médiá a nepriatelia nášho úspechu.

Z Igora Matoviča sa stáva majster konšpirácií a vyťahovania malicherností, ktorý sa sťažuje, že údajne niekto proti nemu a jeho servilnej s. r. o. zavše využíva jeho vlastnú „medicínu“.

Znakom slovenskej politiky sa stala ostentatívna neúcta k pravidlám demokratickej politiky. Jej najviditeľnejším prejavom „bastardizácia“ demokracie na povestné Paškovo „vyhraj voľby, môžeš všetko“. V takomto svete vyvolanie emócie pomsty za údajnú skrivodlivosť slúži na poníženie oponenta a na umlčanie akejkoľvek kritiky. Demokracia sa premenila na „emokraciu“. A politici (majitelia politických strán) si to užívajú. Americký antropológ George Marcus síce tvrdil že „úloha emócií v politike je všadeprítomná, pretože emócie umožňujú zakódovať skúsenosť ako súčasť historického hodnotenia našej reality,“ nebezpečnými sa však stávajú vtedy, ak skrz naskrz infikujú celý systém demokratickej politiky, a to až natoľko, že tento začne zlyhávať.

Precitlivenosť a súčasne túžba po pozornosti, ktoré podnecujú sociálne médiá, narcistické predstavy o vlastnej výnimočnosti, fatálne dopadajú na systém zastupiteľskej demokracie. Historik Niall Ferguson už začiatkom roku 2019 varoval, že dnes už fakticky „nežijeme v demokracii“. Novú realitu vnímal ako vládu emócií, v ktorej „vládnu skôr emócie než väčšina, a na pocitoch záleží omnoho viac než na rozume. Čím silnejšie sú vaše emócie – tým lepšie sa dopracujete k záchvatu rozhorčenia – tým väčší vplyv máte.“

Skúsme si spomenúť, ktorý politik v polovici septembra spochybnil rozhodnutie Pandemickej komisie a nevestám sľuboval veľké svadby. Surfoval na vlne emócií a zbieral pre seba ďalšie „percentíčka“ popularity. A dnes? V čase, keď sa obáva oprávnenej kritiky za vlastné zlyhanie, zvoláva tlačovky o „aktuálnych politických témach“, na ktorých len celý čas útočí a ponižuje koaličného partnera. A hodinu ho obviňuje z toho, že spochybňuje rozhodnutia Pandemickej komisie.

Facebook sa stal akýmsi lakmusovým papierikom emočného rozpoloženia premiéra. Ukážkou toho, čoho sú schopní pomstychtiví politici. Kto všetko sa môže stať terčom ich poníženia. Nehľadiac na dôsledky. Z Igora Matoviča sa stáva majster konšpirácií a vyťahovania malicherností, ktorý sa sťažuje, že údajne niekto proti nemu a jeho servilnej s. r. o. zavše využíva jeho vlastnú „medicínu“.

© Autorské práva vyhradené

77 debata chyba
Viac na túto tému: #facebook #emócie #demokracia #Igor Matovič