Kotlebizmus aj po Kotlebovi

16.10.2020 14:00

Po rozsudku Špecializovaného súdu v Pezinku už predseda Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Marian Kotleba, ktorý sa rád necháva označovať svojimi priaznivcami ako Vodca a ešte ako banskobystrický župan používal pozdrav slovenských fašistov Na stráž, nemôže namietať, keď ho jeho odporcovia označujú za neonacistu.

Toto označenie vyplýva však nielen z číselnej symboliky, ktorú jeho strana a on sám nápadne často používali pri svojich podujatiach, ale aj z otvoreného hlásenia sa k režimu Slovenského štátu z rokov 1939 – 1945. Priaznivci tohto režimu veľmi radi tvrdia, že nešlo o žiaden fašistický štát, hoci mal fašistickú ústavu, fašistický politický systém a fašistické zákony. Priaznivci Mariana Kotlebu radi zamlčujú aj to, že jeho prvá strana – Slovenská pospolitosť – Národná strana, bola s ohľadom na program, ktorý predpokladal autoritatívnu prestavbu štátu v duchu myšlienok korporativizmu, asi nie náhodou uplatňovaného práve v režimoch fašistického charakteru, rozpustená v roku 2006.

Politické dôsledky pôsobenia ĽS NS

Možno však predpokladať, že kauza sa týmto rozsudkom neskončila a bude pokračovať na Najvyššom súde. Možno však takisto predpokladať, že orgány činné v trestnom konaní si budú chcieť posvietiť aj na činnosť politickej strany, ktorá jeho meno vkomponovala do svojho názvu. Aj napriek politickému liftingu, spočívajúcemu v programe, ktorý by sa dal označiť ako pravicovo-populistický či ultrakonzervatívny, a mazaniu webových stránok či facebookových profilov jednotlivých podvodcov, jedným z hlavných dôvodov, prečo táto strana v roku 2019 nebola rozpustená, bola (jemne povedané) neprofesionálne podaná žaloba zo strany generálneho prokurátora.

Kotlebovi medzičasom vyrastajú konkurenti aj v prostredí krajnej pravice. Môžeme očakávať, že prípadné uväznenie Kotlebu a následný rozpad či zákaz jeho strany budú viesť k fašizácii podstatne väčšieho segmentu slovenskej politiky.

Problém Kotlebu však nemožno redukovať iba na osobu jedného človeka, ktorý by sa rád videl ako Vodca, ani na stranu, ktorá by bez neho sotva v slovenskej politike niečo znamenala. Na rozdiel od roku 2006 si táto strana získala na Slovensku nemalý počet otvorených i latentných priaznivcov. Súd v Kotlebovom prípade konal podľa zákona, čo je jeho povinnosť.

S politickými dôsledkami pôsobenia ĽS NS sa však budeme vyrovnávať omnoho dlhšie. Nejde tu iba o to, že v očiach časti jej priaznivcov získa Kotleba aureolu mučeníka a bojovníka proti vláde, ktorá svojou nekompetentnosťou stráca priaznivcov doslova zo dňa na deň. V Nemecku i v iných štátoch sa objavujú správy o silnom zastúpení stúpencov extrémnej pravice v silových zložkách. Vieme, aká je situácia na Slovensku? Aktivity polovojenských skupín ako napr. Slovenskí branci naznačujú, že problém je omnoho hlbší, ako sme si ochotní pripustiť.

Kotlebove klony

Ešte vážnejšie však je, že kotlebovskú rétoriku, aj keď v sofistikovanejšej podobe, preberá celý rad strán tzv. hlavného prúdu, napríklad vo vzťahu k Rómom. Rovnako však aj predstavy koaličných strán o likvidácii sociálneho štátu, dôsledkom ktorých je vytláčanie zamestnancov, ľudí s nižšími príjmami a všetkých, čo nepatria medzi víťazov ponovembrovej transformácie, na okraj spoločnosti, majú nebezpečné dôsledky. Spochybňujú nielen legitimitu demokracie, ale rozbíjajú aj mechanizmy sociálneho dialógu ako jednu z dôležitých demokratických inštitúcií. Vytvárajú tak priestor pre ďalšiu expanziu kotlebizmu. Ide tu napríklad o predstavy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka o mieste odborov v kolektívnom vyjednávaní.

Aj Kotleba však v roku 2016 ukázal, že mu napríklad princíp rovnej dane vôbec nie je proti srsti, vo svojom vtedajšom programe navrhoval jej zavedenie na úrovni 15 percent. Odmietanie princípov široko chápanej medziľudskej solidarity je niečo, čo spája Kotlebu s Richardom Sulíkom oveľa viac ako ich utajené stretnutie. Napokon, reštrikcie v sociálnom systéme s prvkami štátneho donútenia a jeho obmedzovanie na ľudí, ktorí si sociálnu solidaritu zaslúžia podľa predstáv vládnucich, je niečo, čo v susednom Maďarsku už dlho praktizuje Viktor Orbán.

Kotlebovi medzičasom vyrastajú konkurenti aj v prostredí krajnej pravice. Vážnejšie však je, keď rozsudok a Kotlebových odporcov začne kritizovať podpredseda deklaratívne ľavicového Smeru-SD Ľuboš Blaha, ktorý sa kedysi situoval do pózy antifašistu, bez toho, že by akokoľvek odsúdil Kotlebove aktivity. Minuloročné Ficove ďakovačky kotlebovcom za to, že aj ich pričinením „liberalizmus dostal po papuli“ (Gottwald sa kedysi vyhrážal sociálnym demokratom a liberálom vykrútením krku), či rétorika Fica a Blahu v súvislosti s odsúdením poslanca ĽS NS Milana Mazureka asi teda neboli iba ojedinelým krokom a sú zúfalým, aj keď cieľavedomým úsilím tejto strany udržať sa v politike doslova za akúkoľvek cenu.

Pritom lacnú protirómsku a protisystémovú rétoriku si osvojovala strana, ktorá, obrazne povedané, ešte predvčerom bola dvanásť rokov pri moci bez toho, že by sa výraznejšie angažovala v prospech zlepšenia postavenia Rómov a ich vzťahov s majoritným obyvateľstvom. Môžeme teda očakávať, že prípadné uväznenie Kotlebu a následný rozpad či zákaz jeho strany budú viesť k fašizácii podstatne väčšieho segmentu slovenskej politiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Marian Kotleba #ĽS NS
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku