Nobelova cena za mier Donaldovi Trumpovi

Podľa BBC nórsky krajne pravicový politik Christian Tybring-Gjedde chce nominovať Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier na rok 2021. Nebude to po prvýkrát. Tento politik nominoval Trumpa na cenu mieru už pred dvoma rokmi. Dôvodom mal byť podľa navrhovateľa podiel prezidenta USA na zmierení medzi Severnou a Južnou Kóreou.

18.10.2020 10:00
debata (2)

Komisia, ktorá udeľuje Nobelove ceny, odmenila vtedy etiópskeho prezidenta Abiy Ahmenda za demokratické reformy jeho krajiny a iniciatívy vyriešiť hraničný konflikt s Eritreou.

Americkí prezidenti – nositelia ceny

To, že Trumpa v r. 2019 Nobelova komisia obišla, podrobil neskôr kritike sám americký prezident. Na svojom obľúbenom médiu twitteri napísal, že cenu mal dostať on za svoj podiel na príprave dohody medzi Etiópiou a Egyptom o priehrade na Níle. Údajne to napísal týždeň po tom, čo americký dron zabil iránskeho generála Kásima Sulejmáního.

Keby bol D. Trump opätovne zvolený za prezidenta USA a Nobelovu cenu za mier by v roku 2021 získal, nebol by prvým prezidentom USA dekorovaným touto cenou. V r. 2009 ju získal Barack Obama, ako mnohí argumentovali, predčasne, iba mesiac po prevzatí moci, a traja ďalší americkí prezidenti. Theodore Roosevelt ju dostal v roku 1906 za dohodnutie mieru v rusko-japonskej vojne, Woodrow Wilson v roku 1920 za vedúcu úlohu pri vzniku Ligy národov a Jimmy Carter v roku 2002 za svoju „desiatky rokov neutíchajúcu námahu pri hľadaní mierového riešenia v medzinárodných konfliktoch, za podporu demokracie a ľudských práv a za podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja“.

Cenu v budúcom roku by mal americký prezident podľa Tybring-Gjeddea dostať za svoju úlohu, ktorú zohral pri nedávnej mierovej zmluve medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi. Je však otázne, do akej miery budú členovia komisie brať do úvahy, že Trump odstúpil od dohody s Iránom o jeho nukleárnom programe a či to vyváži stiahnutie vojakov z Afganistanu do týchto Vianoc, ktoré americký prezident prednedávnom opakovane avizoval.

Pocta pre organizáciu OSN

Počet nominantov na Nobelovu cenu za mier v r. 2020 dosiahol až 318. Ich zoznam zostane utajený až 50 rokov, ale do médií predsa len unikli viaceré mená. Medzi inými to bol návrh na ruského opozičného politika Alexeja Navaľného či na švédsku aktivistku Gretu Thunbergovú.

Rozhodnutie padlo v prospech Svetového programu pre výživu (WFO), jednu z organizácií OSN. Sotva mohla byť vhodnejšia voľba, ako je táto. WFO je organizácia, ktorá vlani pomohla asi 97 miliónom ľudí v 88 krajinách, aby nezomreli hladom. Pri poskytovaní pomoci sa jej zamestnanci či dobrovoľní spolupracovníci neraz vystavujú ohrozeniu života. Dve tretiny potravinovej pomoci WFO totiž smeruje do štátov, v ktorých prebiehajú vojenské konflikty.

Dohromady organizácie pod „strechou“ OSN získali prestížne ocenenie Nobelovu cenu za mier dvanásťkrát. Už to je dôkazom, že napriek oprávnenej či neoprávnenej kritike tejto medzinárodnej organizácie jej zástoj v presadzovaní „lepšieho sveta“ je nenahraditeľný. Škoda, že sa na to pričasto zabúda.

Udelenie Nobelovej ceny mieru organizáciám je zriedkavé, no vyvoláva menej kontroverzií ako v prípade jednotlivcov. Nie je to len nobelovka pre Obamu, no s odstupom času i pre Aun San Su Ťij, mjanmarskú bojovníčku za demokraciu a ľudské práva, ktorá je dnes kritizovaná za neschopnosť zamedziť genocíde Rohingov vo svojej krajine.

Iba dve medzinárodné organizácie získali Nobelovu cenu za mier viac ako jedenkrát. Prvou je Medzinárodný Červený kríž (trikrát) a druhou Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. OSN spolu so svojím vtedajším generálnym sekretárom Kofim Annanom bola odmenená Nobelovou cenou za mier v r. 2001. Akoby bol Annan dopredu morálne kompenzovaný za príkoria, ktoré si vyslúžil svojím odsúdením invázie USA do Iraku v roku 2003, keď zdôraznil, že invázia bola v rozpore s Chartou OSN.

„Živio“ jubilantovi

Možno v rozhodnutí komisie pre Nobelovu cenu zohralo úlohu i to, že v tomto roku má strešná organizácia OSN jubileum – 75 rokov. Meno Organizácia Spojených národov jej dal prezident USA Franklin D. Roosevelt a bolo po prvýkrát použité v Deklarácii Spojených národov v r. 1942. Na paragraf č. 4 Moskovskej deklarácie z roku 1943, podľa ktorého mala vzniknúť po vojne organizácia, ktorá mala nahradiť Ligu národov, reagovala konferencia v Dumbarton Oaks, v súkromnom sídle vo washingtonskej štvrti Georgetown. Jej výsledkom bol návrh Charty Spojených národov, ktorej prípravu ukončili skoro po dvoch mesiacoch negociácií delegáti zastupujúci Čínu, Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo a USA 7. októbra. 1944. O rok neskôr, keď Chartu OSN ratifikovala väčšina signatárov, na konferencii v San Franciscu 24. októbra 1945 Organizácia Spojených národov vznikla oficiálne.

Dohromady organizácie pod „strechou“ OSN získali prestížne ocenenie Nobelovu cenu za mier dvanásťkrát. Už to je dôkazom, že napriek oprávnenej či neoprávnenej kritike tejto medzinárodnej organizácie jej zástoj v presadzovaní „lepšieho sveta“ je nenahraditeľný. Škoda, že sa na to pričasto zabúda. OSN bola trochu viac u nás na pretrase naposledy vtedy, keď sa uchádzal o miesto jej šéfa bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák…

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #OSN #Nobelová cena mieru #Donald Trump #Svetový program pre výživu