Na záchranu cestovného ruchu treba aj plán

19.10.2020 14:00

Situácia spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 nás postavila vo februári pred nové skutočnosti. „Hnusoba“ sa vtedy ešte len začala presúvať z domovskej Číny na iné kontinenty. Globálne spoločnosti boli uvedomelejšie ako vlády v mnohých krajinách, a preto začali výrazne obmedzovať cestovanie svojich zamestnancov. Stop dostali medzinárodné podujatia, začali sa škrtať rezervácie, potom tržby, vracať zálohy za pobyty, až prišiel lockdown. Bez výstrahy, zo dňa na deň, zo strachu z nepoznaného.

Pre nás všetkých to bola nová skúsenosť. Mnohí síce chápali potrebu prijať preventívne opatrenia, no jedným dychom treba zdôrazniť, že už vtedy sme im nie celkom rozumeli. Politici a zodpovedné osoby totiž niečo zvestovali v médiách a o deň či dva bolo niečo iné napísané na papieri. Trvalo zhruba dva týždne, kým si kompetentní vyjasnili, ako to vlastne je.

Neistota a nejasné pravidlá

A tu je prvý kameň úrazu. Už vtedy sme upozorňovali na potrebu včasného ohlasovania opatrení a jasného vysvetlenia, ako ich aplikovať v praxi. To bolo ešte v marci. Teraz máme október a nezmenilo sa nič. V stredu 14. októbra večer sme sa dozvedeli obsah zásadného opatrenia, ktoré začalo platiť o pár hodín a ktoré výrazne obmedzí nielen služby cestovného ruchu, ale aj kultúru, šport, obchod a mnoho ďalších služieb. Prečo je to problém?

Prvý príklad. Predstavte si, že niekto má ubytovaných 30 alebo 40 hostí v hoteli, ktorí od nedele z médií počúvajú, že v interiéroch reštaurácií sa od štvrtka nenajedia. Môžu si však vziať jedlo so sebou alebo ho skonzumovať mimo reštaurácie. Obrátia sa teda na hoteliera s otázkou, kde a ako si dajú raňajky či večeru? A hotelier márne hľadá akúkoľvek pomoc, píše, volá a čaká na opatrenie ako na zjavenie.

Nechceme byť odkázaní na pomoc štátu. To však nie je možné v prostredí, v ktorom sa stále straší, vyhráža, alebo v ktorom sa zmätočne každý deň avizujú iné opatrenia. Výsledkom je frustrácia bežných občanov aj firiem.

Príklad číslo dva. Potenciálni hostia si chcú počas víkendu oddýchnuť v hoteli s dobrými wellness službami. Pri rezervácii pobytu sa pýtajú: V akom režime bude fungovať wellness? Otázka, ktorú im hotelier nevie zodpovedať, lebo, všakáno, ešte nebolo vydané opatrenie, ale z opatrnosti im naznačí, že tieto služby pravdepodobne nebude možné poskytnúť. Klient sa poďakuje a zloží telefón. Žiadna rezervácia, žiadna tržba. Medzitým však hotelier zistí, že kým sa snažil predať izbu týmto klientom, e-mailom mu zrušili rezervácie takmer všetci ostatní hostia.

Toto je realita dnešných dní. A takto by som mohol pokračovať a vypočítavať storná a stratu tržieb hotelov, reštaurácií, cestovných kancelárií, akvaparkov, ktoré nasledovali takmer po každom zasadnutí Pandemickej komisie, Ústredného krízového štábu alebo len tak, keď to napadlo predsedovi vlády.

Jesenné škrty

Negatívna komunikácia, ustavičné poučovanie a strašenie namiesto osvety a vysvetľovania, to je druhý veľký kameň úrazu na Slovensku. Na rozdiel od kultivovaného prejavu niektorých západoeurópskych lídrov, ktorí stále informovali, prečo, kedy a dokedy, sme my čelili poučovaniu na úrovni materskej školy…

Letnú sezónu sme nejako prežili, ba dokonca niektoré zariadenia v eufórii z pekného počasia hlásali, že zažívali deja vu z minulého roka. Ale boli to skutočne len výnimky. A potom prišla jeseň a čas, o ktorom sme už pred letom hovorili, že bude mať ešte horšie dosahy ako počas lockdownu. Dôvody sú jednoduché. Na jeseň prirodzene klesá počet dovolenkárov. S tými sme už nerátali. Škrtli sme si cudzincov, ktorí s výnimkou Čechov neboli ani počas leta. A škrtli sme si aj korporátnu klientelu, podujatia, lebo sme vedeli, a nielen my, že príde druhá vlna.

Nepoučiteľní

Tí, ktorí rozhodujú o opatreniach, ktoré by mali efektívne zamedziť šíreniu koronavírusu, sa zjavne nepoučili zo skúseností získaných z prvej vlny. Na rozdiel od nás, ktorí poskytujeme služby. Prijali sme opatrenia nad rámec toho, čo nám ukladali nariadenia a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Vypracovali sme odporúčania a manuál, ktoré mali zabezpečiť maximálnu bezpečnosť a ochranu zdravia nielen našich hostí, ale aj zamestnancov. A prečo to všetko? Lebo nechceme byť odkázaní na pomoc štátu, ale len sami na seba.

To však nie je možné v prostredí, v ktorom sa stále straší, vyhráža, alebo v ktorom sa zmätočne každý deň avizujú iné opatrenia. Výsledkom je frustrácia nielen bežných občanov, ale aj firiem, ktoré venovali čas a peniaze príprave a organizácii kultúrnych, športových i vzdelávacích aktivít. Takto vznikajú ekonomické škody, ktorým budeme čeliť ďalšie mesiace. Čo je však horšie, ide o naštrbenú dôveru občanov v inštitúcie, čo nás majú chrániť pred touto pandémiou. Sú to škody, ktoré tu nemuseli byť. Ak by tu neboli, nepotrebovali by sme ani peniaze na záchranu cestovného ruchu, kultúry, športu a mnohých ďalších.

Recept je jednoduchý. Osveta, komunikácia, prijímanie takých opatrení, ktoré nás naučia fungovať s koronou. Maximálny efekt pri čo najnižších ekonomických dosahoch. To som nevymyslel, to už vymysleli iné múdre hlavy a začali aplikovať múdre krajiny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#wellness #reštaurácie a pohostinstvá #hotely #cestovný ruch #akvapark
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku