Napriek legitimite tejto témy sa časť odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií dlhšie obdobie stavala pomerne odmietavo k priamemu spájaniu bezpečnostných hrozieb s migračnými pohybmi. Kritizované boli najmä opatrnejšie prístupy tých politikov, expertov či dokonca štátov, ktoré videli v nadnárodnej migrácii osôb aj závažnejšie bezpečnostné výzvy. Udalosti posledných týždňov v Slovenskej republike i zahraničí však, zdá sa, opätovne potvrdzujú oprávnenosť zdržanlivého postoja.
Jedno z najväčších fór vo svete zaoberajúce sa problémami medzinárodnej politiky a bezpečnosti – GLOBSEC – konané v Bratislave tohto roku začiatkom októbra napriek epidémii covidu, neobišlo napríklad ani otázky migrácie v bezpečnostnom kontexte, a to už vo svojom základnom pozičnom dokumente nazvanom GLOBSEC Megatrendy 2020.
Nelegálna migrácia
Všeobecne možno len súhlasiť s názormi, že migračná kríza prebiehajúca od roku 2015, rôznorodé azylové politiky, výrazný populačný tlak v krajinách tretieho sveta, klimatické zmeny, medzinárodný terorizmus (citlivo vnímame najnovšie teroristické útoky vo Francúzsku) a aj hrozba šírenia infekčných chorôb kladú zvýšené nároky na ochranu štátnych hraníc, migračný manažment, bezpečnostný monitoring, boj proti nelegálnej migrácii, ako i na zavedenie nepopulárnych reštriktívnych opatrení v oblasti voľného pohybu osôb – nielen cudzincov, ale aj občanov EÚ.
Je v záujme všetkých strán nielen posilniť ochranu hraníc a zintenzívniť boj proti nelegálnej migrácii, ale aj vybalansovať možnosti prijatia a integrácie migrantov, ale predovšetkým výrazne kvalitatívne rozšíriť spoluprácu s rozvojovými krajinami.
Zvlášť problematika nelegálnej migrácie vzbudzuje naďalej oprávnené obavy. Štatistiky ministerstva vnútra za rok 2019 síce dokumentujú skôr mierny pokles počtu zachytených nelegálnych migrantov v SR, ale aktuálna Správa o činnosti SIS za ten istý rok upozorňuje na iné aspekty. Sú to pretrvávajúce snahy občanov z tretích krajín o zneužívanie legálnych spôsobov vstupu a pobytu na Slovensku, čo je označované ako „sofistikovaná nelegálna migrácia“.
Ako bezpečnostná hrozba sú tak vyhodnotené najmä zakladanie fiktívnych obchodných spoločností cudzincami na území SR, zabezpečovanie pozvaní a pobytov osôb prepojených na organizovaný zločin, fiktívne zamestnávanie cudzincov vo firmách, páchanie inej ekonomickej trestnej činnosti alebo zaobstarávanie falošných potvrdení o vysokoškolskom štúdiu, rovnako ale aj aktivity zahraničných zločineckých skupín a potenciálne násilie medzi konkurenčnými balkánskymi zločineckými klanmi na našom území. Bezpečnosť štátu a jeho občanov na tomto poli má čoraz väčší význam; v polovici roka 2020 v Slovenskej republike žilo legálne už vyše 145-tisíc cudzincov.
Nový pakt o migrácii a azyle
Koncom septembra predstavený Nový pakt o migrácii a azyle, ktorý vypracovala Európska komisia, si kladie za cieľ dosť komplexne reformovať súčasný ťažkopádny a fragmentovaný systém migračného manažmentu v únii. Okrem iných krokov a opatrení je jednou z dôležitých tém paktu agenda bezpečnosti, hoci podľa prvých reakcií si každý predstavuje v praxi pod tým niečo iné. Komisia plánuje zaviesť zrýchlený skríning a identifikáciu osôb, ktoré nelegálne prenikajú do únie, aj žiadateľov o azyl, vrátane ich zdravotnej a bezpečnostnej kontroly a vloženia odtlačkov prstov do databázy Eurodac. Brusel sa však stále nevzdáva celoeurópskeho prerozdeľovania migrantov, síce už nie vo forme povinných kvót, ale akéhosi hybridného riešenia „povinnej solidarity“. To však nie je zo strany krajín V4 a niektorých ďalších (Rakúsko, Dánsko) priechodné.
Frontex po novom
Prínosným opatrením sa zdá posilnenie úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (transformovaná agentúra Frontex); do roku 2027 by mala mať až 10 000 príslušníkov. Tento krok by mal napomôcť lepšie chrániť aj hranice na mori, bojovať proti prevádzačom migrantov i cezhraničnej kriminalite. Oveľa efektívnejšie ako doteraz by však malo prebiehať aj navracanie neúspešných žiadateľov o azyl a nelegálnych migrantov späť do vlasti (readmisie a deportácie, ale aj mechanizmy tzv. dobrovoľných návratov). To však môže zostať len na papieri, do veľkej miery to totiž závisí od schopnosti EÚ vymôcť návrat týchto osôb do krajín pôvodu.
Celkovo sa dá zhrnúť, že z bezpečnostného hľadiska v oblasti migrácie nestačí len načrtnúť a najmä aplikovať sofistikované stratégie, procedúry a opatrenia výlučne na regionálnej úrovni. Enormný populačný rast v tretích krajinách, nedostatok ekonomických príležitostí, ozbrojené konflikty, environmentálna degradácia, ale aj často nereálne predstavy o živote inde či falošný humanizmus budú v nasledujúcej dekáde podnecovať špirálu medzinárodnej migrácie ďalej a prinášať nové bezpečnostné výzvy.
Preto je v záujme všetkých strán nielen posilniť ochranu hraníc a zintenzívniť boj proti nelegálnej migrácii, vybalansovať možnosti prijatia a integrácie migrantov s ich súčasným početným pretlakom (popri poskytovaní útočiska perzekvovaným jedincom a pri dôslednom rešpektovaní hodnôt demokratického sveta), ale predovšetkým výrazne kvalitatívne rozšíriť spoluprácu s rozvojovými krajinami a riešiť situáciu primárne v nich, niekedy možno aj nekonvenčnými prostriedkami.