Pochopiteľne, že po výmene vlád, najmä ak tá nová je inej politickej orientácie ako jej predchodkyňa, prichádza obdobie obratov, ktoré sa prezentujú pod obľúbeným označením „reformy“.
Za normálnej situácie sa stávajú predmetom diskusii a sporov, ktoré sleduje ak nie celá spoločnosť, tak aspoň dotknuté sociálne skupiny. V prípade úprav dôchodkového systému je však dotknutá celá spoločnosť. Napríklad zvýšenie veku odchodu do dôchodku znamená aj obmedzenie počtu voľných pracovných miest pre mladých.
V súčasnosti Matovičova vláda pripravuje a realizuje bez utajenia, no i bez záujmu verejnosti zaujatej napätím z koronakrízy zásahy do života spoločnosti s dlhodobými dôsledkami. Okrem spomínanej reformy dôchodkového systému ide o zmeny v justícii, hovorí sa o rušení mestských častí v Bratislave a Košiciach a vo výpočte by sa dalo pokračovať. Témy umelého prerušenia tehotenstva a odluky cirkvi od štátu sa našťastie odložili na lepšie časy.
V tejto chvíli nejde ani tak o to, kto podporuje či nepodporuje jednotlivé zmeny, ale o rozhodovanie mimo verejného priestoru o veciach zásadne určujúcich podobu spoločnosti na dlhé obdobie. Pravdepodobne by mnohé z nich vyvolali nevôľu a odpor, keby si ich skutočne uvedomili občania, ktorých sa dotknú. Prinajmenej by prešli politickou i odbornou oponentúrou, tak ako je to v demokracii samozrejmosťou.
Možno by sa uskutočnilo viacero rokovaní so zainteresovanými odbormi, organizáciami dôchodcov či podnikateľov. Bolo by potrebné počítať i s verejnými protestmi. Zákaz zhromažďovania dotvára atmosféru, v ktorej sa nediskutuje o tom dôležitom. Oprávnenou sa stáva otázka, či je motivovaný viac priamym bojom proti pandémii, alebo snahou predísť verejným prejavom nespokojnosti a ich účastníkov postaviť do situácie nezodpovedných porušovateľov zákona, proti ktorým je nielen legálne, no aj prijateľné použiť násilie.
Skrátka, počas núdzového stavu, mimoriadnej situácie a pandémie sa v demokratickej spoločnosti nerozhoduje o reformách formujúcich k horšiemu či k lepšiemu krajinu. Ak je v normálnych časoch označenie vlády za údržbársku jej kritikou, tak počas pandémie by bolo jej pochvalou, lebo by znamenalo, že sa snaží o udržanie podmienok normálneho života a nezneužíva situáciu. Samotná koronakríza vnáša do životov ľudí neistotu a nepredvídateľnosť, ktorú znásobujú opatrenia na boj proti pandémii a ich ekonomické dosahy. Strácajú sa pracovné miesta pokladané donedávna za bezpečné a najbližšia budúcnosť vyzerá zle.
Kríza, pandémia, núdzový stav, to nie je doba na reformy, ale na kroky uľahčujúce ľuďom ich zvládnutie. Pokus o zásadné zmeny sa v takých časoch stáva podozrivým z nepoctivého úmyslu vyhnúť sa verejnej diskusii mimo parlamentného rokovania, kde ich počas pandémie sleduje len málokto.
Každá zmena, a reforma je zmenou, znamená bez ohľadu na jej budúce pozitívne či negatívne dôsledky aj okamžitú neistotu. To je skoro nevyhnutná súčasť jej ceny. V čase krízy patrí k úlohám vlády a verejnej moci vôbec poskytovať občanom podporu a bojovať proti neistote a nepredvídateľnosti vlastnou pokojnou politikou, ktorá zachováva a obnovuje známe a vyskúšané podmienky života.
Kríza, pandémia, núdzový stav, to nie je doba na reformy, ale na kroky uľahčujúce ľuďom ich zvládnutie. Pokus o zásadné zmeny sa v takých časoch stáva podozrivým z nepoctivého úmyslu vyhnúť sa verejnej diskusii mimo parlamentného rokovania, kde ich počas pandémie sleduje len málokto.