Namiesto toho svet videl muža útrpne zakrývajúceho, že lapá po dychu, aby následne s absurdnosťou sebe vlastnou hovoril občanom krajiny s 220-tisíc mŕtvymi obeťami, aby „nedovolili vírusu určovať ich život“…
Prepad reputácie USA
Máloktorá krajina zažila v takom relatívne krátkom čase taký prepad reputácie ako USA v ostatných rokoch. Podľa Pew Research Center je obraz „lídra slobodného sveta“ v jeho kľúčových spojeneckých krajinách najhorší, odkedy sa ukazovateľ meria. Nejde, samozrejme, len o výkon D. Trumpa. Spojeným – a dnes oveľa viac rozdeleným – štátom americkým sa to zbieralo už nejakú dobu. K charakterovej výbave niekdajšieho hegemóna Západu patrí, že špičkové výsledky a úspechy, dosahované vďaka schopnosti priťahovať najlepšie talenty, dokonale zakrývajú chronicky sa prepadávajúci stred spoločnosti.
Úspech a blahobyt nepresakujú, národná filozofia, podľa ktorej „každý môže, keď sa snaží“ dnes duní prázdnotou. Škandalózne nehumánny zdravotnícky systém, kvalitné vzdelanie takmer výlučne na celoživotný dlh, finančná nedostupnosť bývania v metropolách, systémový rasizmus, zoznam vývinových chýb krajiny dnes úplne dorazila pandémia COVID-19. V tragickej nahote obnažila, že neexistencia toho, čo nazývame funkčným sociálnym štátom, so záchrannými a podpornými sociálnymi systémami, sa v naozaj ťažkých chvíľach ukazuje ako fatálna chyba. Tragické príbehy rodín spôsobené dôsledkami pandémie sú podľa prieskumov nosnou predvolebnou témou v státisícoch domácností americkej strednej triedy. Tej, ktorú Trump nevyhnutne potrebuje na znovuzvolenie a ktorú v ostatných mesiacoch nezvratne stráca.
Trump stráca bielu robotnícku triedu
S pandemickým kontextom volebného súboja súvisia aj jeho dva rozhodujúce faktory. Aj prístup prezidenta v boji proti COVID-19 dokreslil, že antisystémovo naladené nižšie stredné triedy, ktoré pred štyrmi rokmi volili „outsidera“, ktorý to ukáže skazenej politickej triede, v skutočnosti dostali sebastredného, hulvátskeho mača, ktorý v konfliktoch krajiny funguje nie ako riešiteľ, ale ako hlavný podpaľač a ktorého by ako vzor pre svoje deti nechceli ani zdatní sociopati.
To, že bližšie k víťazstvu majú tentoraz demokrati, je popri covide a Trumpovi aj dôsledok toho, že postavili kandidáta, ktorý vzbudzuje len minimálne vášne. Plán demokratov vychádza. Voľby dnes oveľa viac ako presvedčenie väčšiny rozhoduje mobilizácia svojej základne.
Práve štýl nehodný prvého muža krajiny, viac ako program a obsah jeho politiky, je to, čo D. Trumpa diskvalifikuje najmä u starších, konzervatívne ladených voličov, špeciálne starších bielych žien, ktorých podpora je preňho životne dôležitá. V roku 2016 mal Trump u voličov bielej „pracujúcej triedy“ neuveriteľný, takmer 50 % náskok pred H. Clintonovou. Dnes sa ráta na drobné percentá. Vzor správania D. Trumpa sa ako politicky fatálny ukazuje špeciálne v dobe koronavírusu. Naprieč krajinami postihnutými pandémiou sa ukazuje, že dnešný stav spoločnosti vytvára dopyt po líderstve štýlu pokojného, rozvážneho odhodlania. Sebastrední excentrici, nerozvážne chrliaci emotívne výstupy alebo silácke gestá a reči, je to posledné, čo zneistená spoločnosť dnes potrebuje.
Biden – politik stredu
To, že v tejto situácii zostáva výsledok volieb stále otvorený, je v prvom rade dôsledok hlbokého politického rozkolu v krajine v pomere 50 : 50. To, že bližšie k víťazstvu majú tentoraz demokrati, je popri covide a Trumpovi aj dôsledok toho, že postavili kandidáta, ktorý vzbudzuje len minimálne vášne. Plán demokratov vychádza. Voľby dnes oveľa viac ako presvedčenie väčšiny rozhoduje mobilizácia svojej základne. Demokratov mobilizuje samotná prítomnosť Trumpa. Preto je protikandidát, ktorý nevzbudzuje odpor a nenávisť republikánov, správna voľba. Joe Biden je skrz-naskrz politik stredu, ktorý navyše do Senátu nastúpil v čase, keď Biely dom obýval Richard Nixon (!), napriek tomu nenosí na čele nálepku skazeného, skorumpovaného washingtonského establishmentu. Možno aj preto, lebo je všeobecne známe, že pozná všetkých sprievodcov na vlakovej linke Wilmington – Washington, ktorou dlhé roky cestoval do práce. Aj preto postavil rozhodovanie na dvoch kontrastoch s Trumpom: Biden, umiernený politik, ktorý rozumie bežnému človeku z provinčného Scrantonu, proti luxusnej newyorskej Park Avenue celebrite D. Trumpa. Politik kompromisu, zhody, zmierenia proti toxicky polarizujúcemu prezidentovi.
Spájanie a kompromis, samozrejme, nie sú samy o sebe receptom na riešenie problémov krajiny. Sú však prvým nevyhnutným predpokladom, ako sa zo stavu pripomínajúceho studenú – a niekedy horúcu – občiansku vojnu vrátiť aspoň pri najurgentnejších oblastiach k meritu veci. Čo nie je málo, ani z pohľadu Európy. Pretože akokoľvek sa môžu neprajníci USA škodoradostne usmievať nad vybičovanou politickou paralýzou Washingtonu, ani pre EÚ nie je veľká výhra, ak stále dominantný aktér západného sveta miestami pripomína niečo, čo nazývame „zlyhávajúcim štátom“.