Naopak, stalo by sa, keby sa pred 14. októbrom nakazil niekto z vlády a vláda by nemohla zasadať. Bol to totiž kritický deň. Posledný deň, keď vláda ešte mohla schváliť návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2021. Zákon o rozpočtových pravidlách jednoznačne ustanovuje, že vláda predkladá Národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak NR SR nerozhodne inak. Na poslednú chvíľu by NR SR ani rozhodnúť inak nestihla.
Ako demonštrovať efektnejšie, že vláda má rovnaký režim ako obyčajní ľudia? No predsa tak, že začiatok rokovaní vlády namiesto veľkopanskej deviatej hodiny presunúť na šiestu hodinu. (S tou veľkopanskosťou nie je všetko v poriadku, cisár František začínal rokovať o piatej hodine ráno!)
I keď vláda začala o rozpočtoch štátu a verejnej správy rokovať už o šiestej hodine ráno, bolo to asi najkratšie rokovanie o rozpočte v histórii slovenských vlád. Rokovanie o štátnych rozpočtoch bývalo jediným bodom rokovania, rezervoval sa naň celý deň a často i viac dní. No v tomto prípade mala vláda naozaj naponáhlo. Nestihla by návrhy ani prerokovať na tripartite, i keby tripartita riadne fungovala.
Chaotické riadenie koronakrízy zvyšuje neistotu v spoločnosti a v hospodárstve do takej miery, že odhadnúť, čo sa podarí vyzbierať na daniach a odvodoch v budúcom roku, pokiaľ bude koronakríza pokračovať, je nemožné. Rozpočtárom na MF SR nie je čo závidieť. Ak je to tak, o nič ľahšie nebude ani manažovať výdavky. Toto je príklad, ktorý ilustruje, že keby sme už mali v zákone rigidne zakotvené tzv. výdavkové stropy, ktoré majú naučiť finančnej disciplíne vládu, museli by sme zákon meniť.
Chaotické riadenie koronakrízy zvyšuje neistotu v spoločnosti a v hospodárstve do takej miery, že odhadnúť, čo sa podarí vyzbierať na daniach a odvodoch v budúcom roku, pokiaľ bude koronakríza pokračovať, je nemožné.
MF SR v pripravovanej novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú by mal rezort financií predložiť na pripomienkovanie ešte tento mesiac, navrhuje zaviesť výdavkové stropy od roku 2022. Ich návrh pripravil Inštitút finančnej politiky, argumentujúc, že budú motivovať k zodpovednejšiemu nakladaniu s prostriedkami štátu, pomôžu pri stabilizácii výkyvov ekonomiky a zabezpečia objektívnejší odpočet politiky vlády. Rada rozpočtovej zodpovednosti podporuje zavedenie výdavkových stropov tiež a môže sa opierať o odporúčania Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu a dokonca i o dôvodovú správu ústavného zákona o dlhovej brzde.
Výdavkové stropy a pandemická daň
Minister Eduard Heger nebude mať v NR SR väčšie ťažkosti výdavkové stropy presadiť. Už jeho predchodca Ladislav Kamenický chcel pripraviť legislatívny návrh na výdavkové stropy do konca predchádzajúceho volebného obdobia. Možno by sa nový minister financií nemal unáhliť, tak ako sa to stalo, keď sa v roku 2011 narýchlo a zle pripravil a schválil – aj s podporou vtedajšej opozície Smer-SD – zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý dnes nová vládna moc musí novelizovať.
Výdavkové stropy môžu byť kontraproduktívne v období kríz a recesií, keď je, naopak, treba zvýšiť výdavky do infraštruktúry, na podporu podnikania, podporu zamestnanosti a podobne. Výdavkové stropy môžu byť okrem toho brzdou akéhokoľvek reštrukturalizačného úsilia a reforiem, ktoré sa nezaobídu bez dodatočných výdavkov. Môžu sa stať aj brzdou environmentálnej a digitálnej transformácie a prispieť k sociálnej degradácii.
Viacročné výdavkové stropy môžu v čase vysokého hospodárskeho rastu pôsobiť proti nadmernému prehriatiu, no v čase recesie, naopak predstavujú výrazný procyklický nástroj. Výdavkové stropy nie sú teda nástrojom proticyklickosti. Nástrojom proticyklického vývoja sú automatické stabilizátory zabudované v rozpočte ako napríklad progresívna daň z príjmov, podpora v nezamestnanosti (aj kurzarbeit) a podobne. Štát musí strážiť svoje výdavky, musí robiť ich revíziu, musí dozerať na ich efektívnosť, ale nemal by brať na seba záväzky, ktoré mu zviažu ruky konať v prospech spoločnosti.
Ako predsa len zlepšiť vyhliadky hospodárenia štátu, navrhuje OXFAM America, odnož známej medzinárodnej organizácie bojujúcej proti chudobe. Poukazuje na víťazov tejto krízy, zisky ktorých dosahujú závratné výšky. Nie sú to len digitálne spoločnosti, ktoré treba pravidelne zdaňovať digitálnou daňou, ale aj farmaceutické spoločnosti a u nás súkromné laboratóriá a ich dodávatelia PCR testov alebo antigénových testov.
Víťazov krízy OXFAM America navrhuje zdaniť jednorazovou pandemickou daňou. Dodatková daň za neprimeraný zisk sa napríklad zaviedla v USA počas 2. svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz. Navrhne ju MF SR?