Slovensku sa dnes v plnej nahote ukazuje krátkozrakosť stratégie, kde dostali prednosť megalomanské miliardové výdavky na nákup novej vojenskej techniky pred zrýchlením tempa investícií do infraštruktúry, zreformovaním verejnej správy, zdravotníctva a školstva. Pokiaľ v Rakúsku je minimálny počet obyvateľov samosprávy dvetisíc, u nás sa trápime so zbytočným problémom financovania malých obcí.
Štátny rozpočet a verejné financie ako celok boli u nás počas uplynulých 30 rokov chronicky deficitné. Krajina bude po skončení pandémie pred sebou tlačiť oveľa väčší dlhový balvan ako doteraz, keďže nevyužila dobré roky, v ktorých rástla ekonomika a vyberalo sa čoraz viac daní na konsolidáciu verených financií. V roku 2008 sme mali verejný dlh na úrovni 29 % HDP, čo bolo na úrovni dlhu ČR. V roku 2021 nám podľa odhadov analytikov dlh narastie z úrovne 48,50 % (rok 2019) na 65 % a v roku 2023 až na 69,4 % HDP. V Česku sa predpokladá rast dlhu tamojšej ekonomiky v roku 2021 z úrovne 32 % na úroveň 40 %. Slovensko bude teda o 2/3 viac zadlžené ako ČR.
Podľa najnovšie zverejnenej analýzy s názvom „Moderné a úspešné Slovensko“ patrí naša krajina medzi päť štátov EÚ s najhorším výberom DPH napriek tomu, že v posledných rokoch zaznamenala v boji proti daňovým podvodom výrazné úspechy. V porovnaní s inými krajinami máme príliš veľa policajtov a úradníkov. Na rozdiel od Poľska, Estónska či iných nových členských krajín EÚ nevieme efektívne čerpať zdroje EÚ na projekty z eurofondov. Najmä pokiaľ ide o verejný sektor a budovanie infraštruktúry. Zaplatenie vzdelávacích kurzov zručností v oblasti informačných technológií z eurofondov zamestnancom niektorých bánk by nemalo mať prednosť pred skvalitnením vybavenia na školách alebo v zdravotníckych zariadeniach.
Spomenutá analýza s uvedením nedostatkov a načrtnutých návrhov riešení na zlepšenie súčasného nelichotivého stavu je ambiciózna, ale vo všetkých oblastiach nereálna. Dennodenne počúvame vyhlásenia, že podnikateľskému sektoru škodia vysoké priame dane. To jest tie, čo platia ľudia zo svojich príjmov a firmy zo svojich ziskov. V skutočnosti sú naše dane prinajmenšom na úrovni priemeru v EÚ. Uhradenie reformy daňového systému z balíka peňazí, ktoré Slovensku sľúbila EÚ ako finančnú kompenzáciu pandémie, nie je vôbec isté. Peniaze z plánu obnovy by mali byť prednostne použité na digitalizáciu ekonomiky a na enviromentálne projekty.
Slovenskí štátni predstavitelia by veľkú časť peňazí chceli použiť na vykrytie deficitu zo zníženia odvodov z pracovných príjmov zamestnancov, ktorými sú zaťažené firmy, a na zníženie daní vysokopríjmových zamestnancov. Najmä preto, aby mali vyššiu motiváciu pracovať. To sa však západoeurópskym štátom s vysokými progresívnymi daňami bohatých ľudí nebude asi páčiť.