Vyšetrovatelia zatiaľ odhalili málo podrobností udalostí na dovedna šiestich miestach činu v rakúskom hlavnom meste. S najväčšou pravdepodobnosťou však išlo o ďalší kamienok do mozaiky seriálu nedávnych teroristických útokov vo Francúzsku a v Nemecku. Niet divu, že francúzsky prezident Emmanuel Macron prejavil sústrasť s obeťami viedenského útoku ako prvá hlava iného štátu vôbec.
Priame reakcie z Berlína boli v porovnaní s tým tichšie. Neznamená to, že Nemci berú udalosti vo Viedni na ľahkú váhu. Práve naopak; vedú veľkú debatu o tom, ako podobným skutkom počas novembrového lockdownu zabrániť. Je isté, že Európa sa v boji proti islamistickému teroru ocitla na rázcestí. Francúzi sa s Nemcami nevedia dohodnúť na rozhodných spoločných krokoch. A preto v posledných mesiacoch nadviazali intenzívnu spoluprácu predovšetkým s Rakúšanmi.
Na jednej strane treba zjednotený postup niektorých krajín v boji proti zásadnej medzinárodnej hrozbe privítať. Na druhej strane dochádza k ďalšiemu deleniu Európy oslabenej brexitom a zatiaľ nezadržateľným šírením pandémie COVID-19. Vzniká tak nebezpečná živná pôda na urýchlenie rozpadu nielen tradičných náboženských štruktúr, ktoré majú islamisti zrejme na mysli.
Je isté, že Európa sa v boji proti islamistickému teroru ocitla na rázcestí. Francúzi sa s Nemcami nevedia dohodnúť na rozhodných spoločných krokoch.
Pritom si musíme uvedomiť, že islamistickí teroristi napádajú Európanov nielen zvonka. Viedenský útočník mal svoje korene v Európe a iba pár dní pred útokom sa predčasne dostal z väzenia s perspektívnou sociálnou prognózou. To znamená, že tí, čo chcú zničiť európske hodnoty a spolužitie, sa v nich aspoň na prvý pohľad vedia výborne orientovať. Nie je preto na mieste vysvetľovať a tým zároveň odbíjať islamistické útoky frázou o jednotlivých stratených dušiach, ktoré sa viac-menej ocitli na nesprávnej ceste.
Treba si priznať, že islamisti nielen vo Viedni dokázali vytvoriť celú sieť miest, kde vychovávajú mladých podporovateľov. Pritom je to dlhoročný vývoj, ktorý sa začal dávno pred vypuknutím utečeneckej krízy v roku 2015. Čoraz radikálnejšie správanie určitých skupín často kráčalo ruka v ruke s nedostatočnými perspektívami mladej generácie napríklad na trhu práce. Preto veľa moslimov upozorňuje, že sa treba usilovať najmä o integráciu mladých ľudí do európskych spoločností, aby sa nestalo, že sa „islamisti stanú sociálnymi pracovníkmi našej mládeže".
Predovšetkým západní Európania už desaťročia nevedia uspokojivo označiť záväzné parametre mierumilovného spolunažívania náboženstiev. Na mnohých miestach tak vznikli takzvané paralelné spoločnosti, ktoré by bolo treba zo strany jednotlivých štátov pozorne sledovať. Aj preto, aby sa neodohral nie len konflikt medzi radikálnymi moslimami a príslušníkmi iných náboženstiev, ale najmä preto, aby nedošlo k ohrozeniu početných miernych moslimov zo strany radikálnych. Zodpovedné úrady sa však neraz obmedzujú na ľahostajné tolerovanie diania v týchto sivých zónach.
Obrovský problém v súvislosti s nedávnymi útokmi vo Viedni a inde spočíva v tom, že doterajšie zanedbanie radikálnych skupín nemožno odstrániť naraz. Útok vo Viedni je zatiaľ posledný z celého radu akútnych signálov, že sa Európania musia čo najskôr dohodnúť na účinných opatreniach proti teroristom. Rakúsko-francúzska aliancia je prvý krok správnym smerom. Bez efektívnej podpory zo strany Nemcov a iných európskych partnerov však stroskotá.
Je isté, že Európa sa v boji proti islamistickému teroru ocitla na rázcestí. Francúzi sa s Nemcami nevedia dohodnúť na rozhodných spoločných krokoch.