Oficiálnou príčinou je spôsob, akým Corbyn zareagoval na správu štátnej Komisie pre rovnosť a ľudské práva. Tá od vlaňajška preverovala obvinenia z antisemitizmu v hlavnej opozičnej strane a identifikovala niekoľko pochybení, ktoré Corbyn pripustil, zároveň však problémy s antisemitizmom označil za „dramaticky zveličené z politických dôvodov“.
V statuse, ktorý napísal na Facebooku, označil antisemitizmus za „absolútne ohavný a mylný“, dištancoval sa od tých, ktorí problém v strane popierali, a pripomenul svoje úsilie o „vykorenenie rakoviny antisemitizmu“, kým stál na čele labouristov. Problém nemusel poprieť, stačilo vyjadriť svoju mienku o jeho významnosti, aby to nové, „umiernené“ vedenie labouristov využilo ako zámienku bývalého predsedu strany dočasne vylúčiť.
Zástupný problém
Stačí sa oboznámiť s prvými reakciami na toto rozhodnutie, ktoré sa objavili v britských médiách, aby sa vyjavila skutočná motivácia kroku nového labouristického predsedníctva. Korešpondentka BBC Leila Nathoo sa vyjadrila, že „pokiaľ dosiaľ pretrvávali akékoľvek pochybnosti o tom, či ide o novú stranu pod novým vedením a s novým smerovaním, už sú minulosťou.“ Corbyn, ktorý sa v roku 2015 stal najľavicovejším predsedom labouristov za dlhé desaťročia, čelil v strane silnej vnútornej opozícii už od svojho zvolenia do funkcie.
Corbyn dokázal nielen zásadne rozšíriť kádre Strany práce, ale aj významne znížiť vekový priemer jej členov, nebol vylúčený pre podozrenia z korupcie, rasizmus alebo sústavné klamanie, ktoré u konzervatívcov nie sú ničím nezvyčajným, ale pre svoj názor na závažnosť problému antisemitizmu.
Aj navzdory sústavnému torpédovaniu nielen zo strany vládnych konzervatívcov, ale aj vlastných straníckych kolegov a zvlášť médií hlavného prúdu, podarilo sa Corbynovi len v prvom roku svojej funkcie členstvo strany takmer zdvojnásobiť. Úspech, ktorý bol evidentne spätý s posunom strany doľava a ústupom od neoliberálneho konsenzu, sa stredovejším a trhu konformným straníkom nikdy nepodarilo celkom stráviť. Zosun preferencií strany v dôsledku jej nejednoty a vajatania v otázke brexitu a následná rezignácia jej volebného lídra Corbyna sa pre vnútrostranícku opozíciu stali príležitosťou na návrat k „zodpovednej“ politike. Jasná červená vybledla na ružovú.
Nadpráca, ktorú Keir Starmer vykonal dočasným vylúčením svojho predchodcu, nie je ani tak prejavom nekompromisného postoja voči antisemitizmu, ako gestom navonok, že strana opúšťa ambiciózny program zoštátnenia dopravnej či energetickej infraštruktúry či skracovania pracovného času a vracia sa k inšpiráciám Blairovej „tretej“, v skutočnosti slepej, cesty.
Ak aj toto politické smerovanie labouristov uznáme ako legitímne, ťažšie je už priznať oprávnenosť pozastavenia členstva konzistentnému socialistovi Corbynovi, ktorý už takmer štyridsať rokov obhajuje práva pracujúcich vo Westminsterskom paláci. Politik, ktorý dokázal nielen zásadne rozšíriť kádre Strany práce, ale aj významne znížiť vekový priemer jej členov, nebol vylúčený pre podozrenia z korupcie, rasizmus alebo sústavné klamanie, ktoré u konzervatívcov nie sú ničím nezvyčajným, ale pre svoj názor na závažnosť problému antisemitizmu. Diskusie o tom, či má byť riešenie problému práv sexuálnych menšín, utečeneckých kvót alebo vzťahu cirkví a štátu na čele ľavicovej agendy, alebo ju majú skôr dopĺňať, sa vedú naprieč celou Európou. Názory sa, prirodzene, rôznia a vo vnútrostraníckych aj teoretických diskusiách zrážajú, ale ťažko by sme v nedávnej minulosti našli obdobu pozastavenia členstva nedávnemu predsedovi strany a stále vplyvnému politikovi z príčiny odlišného názoru na závažnosť problému.
Dvojaký meter
Corbyn antisemitizmus v strane nijako nebagatelizoval, iba poukázal na fakt, že slabo podložené alebo vyvrátené obvinenia z pestovaného odporu voči Židom medzi labouristami sa stali zvlášť pred voľbami mediálnym baranidlom proti Strane práce a významne tak prispeli k jej volebnej porážke. Stojí za pozornosť, že o prešetrovaní labouristov médiá podrobne a rozsiahlo informovali počas celého roka jeho trvania, ale o podobnom postupe voči konzervatívcom nepadla na stránkach novín takmer ani zmienka.
Dôvod je prostý: hoci Moslimská rada Veľkej Británie podala na Komisiu pre rovnosť a ľudské práva podnet týkajúci sa diskriminácie moslimov v radoch Konzervatívnej strany, ktorý bol podopretý masívnou dokumentáciou, komisia podnet na prešetrenie zamietla s odvolaním sa na to, že konzervatívci už začali svoje vlastné vyšetrovanie. Nezávislosť štátnej komisie, ktorá vypracovala správu o antisemitizme v Strane práce, pritom bola v minulosti viacnásobne spochybnená.
Absurdné obrátenie ideových a hodnotových zápasov ľavicových osobností proti nim samým nanešťastie poznáme z vlastnej histórie. Corbyn už ohlásil, že sa proti svojmu vylúčeniu bude brániť. Na výsledok si budeme musieť počkať, už teraz je však jasné, že nové labouristické vedenie nadväzuje na to horšie z ľavicových tradícií.