Pochopiť to je dôležité aj pre nás. Už roky tvrdím, že volebné preferencie sa netvoria osobnými zlyhaniami, ba ani „chlebovými“ otázkami. To, čo sa vyhrocuje, sú svetonázorové postoje. Vrátane toho, čo katolíci nazývajú „kultúrne vojny“. Zvážme. Trumpovi neuškodili jeho kiksy a škandály: od daňových podvodov, sexuálneho zneužívania žien, impeachmentu, rasistických postojov, podpore bielych suprematistov až po zosmiešnenia, ktoré mu uštedril taký Kim Čong-un. Nie, lebo Američania žijú inú vojnu. Za a proti „socializmu“. To množstvo voličov, ktoré získal navyše oproti predchádzajúcim voľbám, ako aj to, ktoré si napriek spomenutým škandálom udržal, sú voliči, pre ktorých je boj proti „socializmu“ absolútnou prioritou.
Priestor osobnej slobody
Ale čo je v ich očiach „socializmus“? Nuž už hádam storočie je stotožnený s „veľkou vládou“ a tá je synonymom nafúknutých štátnych výdavkov, vysokého zdanenia a zasahovania do slobody jednotlivca i komunít (rozbujnená štátna regulácia). Je hrozbou pre súkromné vlastníctvo, osobné slobody, a teda pre iniciatívnosť, tvorivosť, dynamiku rozvoja. To je základná schéma protiľavicového diskurzu. Len ako kuriozitu uvediem, že za socialistické pokladajú Američania všetky verejné inštitúcie, od požiarnych zborov cez armádu, verejné školy, zdravotnícke služby po verejné knižnice; ale aj medzištátny systém diaľnic, národnú futbalovú ligu a vlastne verejné fondy na podporu čohokoľvek. A ich americký spôsob života, ktorý dnes reprezentuje Trump, je prirodzene opakom, je priestorom osobnej slobody, presadenia sa, úspechu, individuálnej zodpovednosti, dravého rastu, je pôvodcom bohatstva – nech je malé, veľké či obrovské.
Paradoxom je to, že práve zúrivým pravicovým „povstaním“ proti hroziacemu „socializmu“ sa socializmus stáva legitímnym politickým programom aj v USA.
Práve toto poňatie zodpovednosti viedlo u Američanov k akceptácii nerovností, k premene rodín na investičné bunky (do bývania, výchovy a vzdelávania detí a kvality života) a k úsiliu patriť k „strednej vrstve“ ako symbolu úspešnosti robotníckych rodín, ako symbol ich schopnosti neupadnúť, ale, naopak, pozdvihnúť sa a dať svojim deťom perspektívu.
Zlyhania systému
Hospodárska kríza v roku 2009 však na povrch vyniesla nové fenomény: nenásytnosť bánk, nezaslúžené miliónové príjmy manažérov, wallstreetskych hazardérov a napokon obrovské a empiricky nepredstaviteľné bohatstvo onoho 1 %. Naraz je zrejmé, že spoločenské postavenie, chudoba či bohatstvo nezávisia od individuálnej schopnosti, usilovnosti a aktivity: nezamestnanosť, sociálna odkázanosť dôchodcov, zdravotne nepoistených, tých neschopných splácať hypotéky a platiť školné deťom, ale aj chátranie verejných inštitúcií, ciest, dopravy a napokon stav životného prostredia – tak toto všetko sa už prestáva pripisovať individuálnym zlyhaniam a pripisuje sa „systému“, spoločenskému usporiadaniu.
Dôvera v trh sa naštrbí, lebo sa neukazuje len ako priestor nekonečnej tvorivosti, neponúka len nepreberné množstvo mobilov, počítačov, módnych štýlov či dizajnov, či stoviek druhov zmrzlín, ale aj firmy podvádzajúce pri životne dôležitých liečivách, banky podstrkujúce klientom nevýhodné zmluvy, korporácie drancujúce životné prostredie, finančné zoskupenia korumpujúce politikov a monopoly hromadiace zisky zo svojich privilégií. Presvedčenie o dobrodení voľného podnikania je nahlodané a vedie k presvedčeniu, že nie zlyhania jednotlivcov, ale niečo väčšie, systémové, je príčinou týchto neduhov. Nepochybne Occupy Wall Street a hnutie 99 % posilnilo toto vedomie systémovej chyby. Ale to, čo pôsobí presvedčivo, je Európa, oná Európa sociálnych štátov; ten dánsky argument Sandersa, ktorý je však len zlomkom šíriaceho sa presvedčenia, že ak zmiešaná ekonomika – poskytujúca účinnú verejnú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a penzijné systémy – je v Európe plne zlučiteľná s kreativitu podnikania, ba podporujúca podnikanie, nuž prečo by takáto ekonomika nebola vhodná pre USA?
Federálny „socializmus“
Socializmus sa stal v USA populárny. Prieskumy ukazujú, že je akceptovateľný pre viac ako 40 %. Lenže Amerika vie, že so socializmom sú späté aj pokrokové hnutia: tie feministické, protirasové, tie strážiace civilný život proti náboženskému fanatizmu, tie humanistické za iný trestný systém… A ešte jeden aspekt som vypozoroval: za prudkým obratom doprava a podporou Trumpa sa skrýva aj útok na všetko federálne. Lebo „socializmus“ sa skrýva v právomociach federálu. Je to presná obdoba pravicových hnutí proti Európskej únii, Bruselu… Lebo tieto federálne inštitúcie majú schopnosť a silu potlačiť alebo korigovať avantúry miestnych politikov. Federálny „socializmus“ je hrádzou pre fašistické avantúry, náboženský fanatizmus a lokálny rasizmus. Paradoxom tohto procesu je to, že práve zúrivým pravicovým „povstaním“ proti hroziacemu „socializmu“ sa socializmus stáva legitímnym politickým programom aj v USA.