Predseda vlády sľuboval, že pôjde o najlepšiu vládu v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Zaviazal sa „vládnuť otvorene“, „hovoriť úplnú pravdu“ a urobiť zo Slovenska krajinu, „kde nebudú rozhodovať peniaze a bude rovnosť šancí“. Jej členovia pripomínali étos hnutia Za slušné Slovensko a boja za spravodlivosť a zdôrazňovali potrebu kompetentnosti vládnutia.
To, že vláda pôsobí v krízovej situácii vyvolanej strachom ľudí z koronavírusu, umocňuje morálny i politický význam týchto sľubov. Osem mesiacov po voľbách a po experimente s celoplošným testovaním je čas posúdiť, či sa vládne v zhode s týmito záväzkami.
Transparentnosť bola spolu s bojom proti korupcii asi najfrekventovanejším predvolebným sloganom koaličných strán. Hodili ju za hlavu hneď po vzniku vlády obsadzovaním dôležitých postov v štátnej administratíve a podnikoch bez riadnych výberových konaní a nekvalifikovanými ľuďmi. Nasledoval zlatý klinec do rakvy ilúzií, že bojovníci proti korupcii si nedovolia opakovať postupy, ktoré vehementne kritizovali: Nákup antigénových testov cez neznámu a zadlženú sprostredkovateľskú firmu blízku vládnucim politikom. Vraj o testy bol taký enormný záujem, že nákup bolo treba pred inými štátmi utajiť.
Opojená ústavnou väčšinou sa vláda spolieha na silu, nátlak a propagandu. A zrejme aj na to, že trestné stíhania sudcov, prokurátorov a policajtov sú pre ňu akési univerzálne odpustky.
A potom prišlo utajovanie najväčšej logistickej operácie v dejinách Slovenska za použitia ozbrojených síl pred ich najvyššou veliteľkou, nehovoriac o občanoch SR. Nie však pred nemeckou kancelárkou. Transparentnosť a slušnosť ako vyšitá…
V súvislosti s bojom s koronavírusom je podstatné vyjadrenie S. Pastorekovej, virologičky a riaditeľky Biomedicínskeho centra SAV na margo vyhlásenia vedcov k pandemickej situácii, ktoré odznelo na tlačovej konferencii prezidentky deň pred prvým celoplošným testovaním: „Nie sme stotožnení s tým, že sa rozhodnutia robia zo dňa na deň a nemáme dlhodobú víziu, ako pandémiu riešiť. Keby bola takáto vízia v septembri a ľudia by boli informovaní, že čakáme nárast a musíme prudko upraviť správanie, nemuseli by sme hovoriť o celoplošnom testovaní.“
Z jej vyjadrenia vyplýva, že nápadom celoplošného testovania premiér iba zúfalo hasil dôsledky zlyhania ministra zdravotníctva, ktorý takúto stratégiu v lete jednoducho nepripravil. Na zakrytie tohto politického faktu prišli reči o alternatíve medzi lockdownom a plošným testovaním, o tom, že Slovensko získa atómovú zbraň voči vírusu, že celý svet nás bude sledovať, reči o zodpovednosti nás všetkých, atď.
Vláda rozbila tripartitu a dôležité ekonomické a sociálne opatrenia presadzuje bez diskusie s odbormi a často aj s predstaviteľmi zamestnávateľov. Nepokladá za potrebné, aby sa pri rozhodnutiach, ktoré ovplyvnia spoločnosť na dlhé roky, hľadal širší spoločenský konsenzus. Platí to aj o príprave programov na využitie veľkého objemu mimoriadnych peňazí z EÚ či o opatreniach proti pandémii. Predstavitelia vládnej koalície na jednej strane radi hovoria, že sme všetci na jednej lodi a dovolávajú sa podpory plošného testovania, na druhej strane sa všetky zásadné rozhodnutia vrátane vyhlásenia núdzového stavu, na rozdiel od vlády Českej republiky, prijímajú bez účasti parlamentu, bez dôkladného prediskutovania vládnych zámerov i s opozíciou.
Osobitou kapitolou je rešpekt k odbornosti. Boj s pandémiou sa dlho viedol tak, akoby rozhodovali len odborníci. Keď deň pred testovaním takmer všetky lekárske organizácie a renomovaní odborníci varovali pred niektorými nedomyslenosťami testovania, odpoveďou boli nevyberavé verbálne útoky, pričom vrcholom bolo obvinenie renomovaného vedca zo Stanfordovej univerzity z kotlebovského hoaxu a vyjadrenie ministra obrany, že nesúhlas s odborníkmi je súčasťou demokracie.
V súlade proklamovaným bojom proti zlu a za slušné Slovensko určite nie je arogancia a vulgárny slovník, bohorovné nálepkovanie a dehonestovanie. Citácia takýchto výrokov by zabrala niekoľko strán a nie je pre útlocitných. Stačí, keď pripomenieme miernejšie výroky o psoch štekajúcich spoza plota či „múdrosráčoch“. Totálnym popretím étosu slušného a lepšieho Slovenska je vyjadrenie nesúhlasu s názormi opozičného politika výkrikom „postaviť k múru a zastreliť“.
Vláda podceňuje, že používanie takéhoto slovníka polarizuje a demoralizuje spoločnosť, že proti sebe vyvolala nenávisť, zúžila bázu na dosiahnutie konsenzu v situácii, keď ho bude sama potrebovať. Opojená ústavnou väčšinou sa spolieha na silu, nátlak a propagandu. A zrejme aj na to, že trestné stíhania sudcov, prokurátorov a policajtov sú pre ňu akési univerzálne odpustky. Verí, že si môže dovoliť bezohľadnosť, vlastnú víziu „lepšieho“ Slovenska.