Vstup do OECD nebol iba prestížnou otázkou dobiehania za troma štátmi V4, ktoré tam už boli. Mal praktické dôvody. Členstvo v OECD bolo pozitívnym signálom pre ratingové agentúry a zníženie úrokových sadzieb, pre vstup zahraných investorov, ktorých sme akútne potrebovali, a pre rokovania o vstupe do EÚ. Všetky tieto zámery uchádzania sa o členstvo v OECD sa naplnili. Čo od OECD očakávame dnes?
USA sú späť na medzinárodnej scéne
OECD je medzivládnou organizáciou. Za jej úspechy a neúspechy môžu vlády štátov, ktoré ju riadia. Spomedzi nich predovšetkým tie, ktoré sú najsilnejšie. Na prvom mieste USA. Ukážme si to na príkladoch.
V máji roku 1996 ministri členských štátov žiadali OECD pripraviť opatrenia proti škodlivej daňovej súťaži. Výsledkom tejto iniciatívy bola správa o škodlivých daňových praktikách, ktorá navrhovala 19 odporúčaní, ako s nimi bojovať. Podarilo sa zostaviť zoznam preferenčných daňových režimov, ktoré sa pokladali za škodlivé, a predbežný zoznam jurisdikcií, ktoré spĺňali kritériá označenia „daňové raje“. OECD pôvodne navrhla sankcie proti nim.
V diskusii o škodlivých daňových praktikách mali hlavné slovo USA. Kým Clintonova administratíva bola lídrom v boji proti nim, tento proces v polovici roku 2001 zastavila prvá Bushova administratíva. Ak bude Biden seriózne presadzovať progresívnu agendu, podporí aj rokovania o zavedení digitálnej dane, ktoré roky bežia v OECD. A predsa je namieste skepticizmus.
V diskusii o škodlivých daňových praktikách mali hlavné slovo USA. Kým Clintonova administratíva bola lídrom v boji proti nim, tento proces v polovici roku 2001 zastavila prvá Bushova administratíva. Jej minister financií Paul O'Neill ostro napadol OECD za údajnú snahu zasahovať do rozhodovania štátov o ich daňových sadzbách. Zahamoval dobre naštartovanú agendu boja proti nekalým daňovým praktikám. Dodnes napriek určitému pokroku zostávajú štáty bez koordinovaného prístupu v boji proti daňovým rajom takmer neúčinné.
Budúci prezident USA Joe Biden vyhlásil, že USA sú pripravené viesť svet. Nepochybne i v OECD. V jeho administratíve kreslo ministerky financií pripadne asi Janet Yellenovej, ktorá určite nebude replikou ministra Paula O'Neilla. Biden sa vo svojom prvom obsiahlejšom interview dokonca vyjadril, že chce presadzovať progresívnu agendu Elisabeth Warrenovej a Bernieho Sandersa. Tiež však naznačil, že jeho administratíva bude reprezentovať celé spektrum amerického národa, ako aj Demokratickej strany a že dokonca zvažoval do kabinetu nominovať prívrženca Republikánskej strany, ktorý volil Trumpa. Aká bude politika novej administratívy a ako sa odrazí na OECD, zostáva preto otázkou.
Pfizer a BEPS
Americký farmaceutický koncern Pfizer je dnes častejšie v médiách, lebo sa mu podarilo spolu s BioNTech vyvinúť vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Pred piatimi rokmi sa pretriasal v médiách z iného dôvodu. Zvažoval zlúčenie s írskou firmou Allergan, ktoré by mu umožnilo profitovať z nízkej írskej 12,5-percentnej dane a ušetriť tak 21 mld. USD, ktoré by musel zaplatiť v USA. Vyslúžil si za to kritiku nielen u vtedy nádejnej kandidátky na prezidenta Hillary Clintonovej, ale aj u senátorky Warrenovej, ktorá „veľký biznis“ kritizovala za daňové úniky. Pfizer zo zámeru napokon upustil, keď Trump avizoval zníženie korporátnej dane.
V Kongrese vtedy prebiehala diskusia o novej iniciatíve OECD v skratke BEPS (Base Erosion and Profit Shifting) proti presúvaniu ziskov zo štátov s vyššou daňou do štátov s nižšími daňami. „Veľký biznis“ bol, samozrejme, proti. Presúvaním ziskov zarábal desiatky miliárd, o ktoré prichádzali rozpočty postihnutých štátov. OECD v tejto iniciatíve pokračuje, no dosiaľ každoročne sa na daňových únikoch multinacionálnych korporácií stráca okolo 250 mld. USD. Či budú USA v OECD iniciovať ráznejšie kroky proti daňovej kriminalite, zostáva otázkou.
Digitálna daň a MAI
Warrenová je známou bojovníčkou proti digitálnym obrom ako Amazon a Google. Najradšej by ich rozbila na menšie spoločnosti. Ak bude Biden seriózne presadzovať progresívnu agendu, podporí aj rokovania o zavedení digitálnej dane, ktoré roky bežia v OECD. A predsa je namieste skepticizmus.
MAI je skratka pre Mnohostrannú dohodu o investíciách, ktorá sa na základe návrhu vlád začala pripravovať v OECD v roku 1995. Cieľom bolo vytvoriť rámec pre liberalizáciu investičných režimov pre zahraničných investorov a mechanizmus riešenia sporov medzi nimi a vládami. Tento mechanizmus nazývaný ISDM sa neskôr stal sporným i pri príprave obchodných a investičných dohôd s Kanadou a USA. Rokovania o MAI sa napokon skončili roku 1998 bezprecedentne na nátlak mimovládnych organizácií zo všetkých kontinentov. Či bude ISDM presadzovať Bidenova administratíva v rozhovoroch o obchodnom a investičnom partnerstve s EÚ znovu, zostáva otázkou.