Reformné repete

Zdá sa, že reformnému plánu vlády v časti Fiškálne reformy – dane nie je na prvý pohľad až tak čo vyčítať. Po kritike tejto kapitoly v Programovom vyhlásení vlády došlo k pozitívnemu posunu v nazeraní na dane, ich význam, na ich silu a účinnosť. Zdá sa, že je už vyslyšaný aj hlas odborníkov a zástupcov ekonomiky.

03.12.2020 14:00
debata (8)

Jadro avizovanej daňovej reformy nápadne pripomína daňovú reformu z roku 2004 a vyzerá ako dobiehanie nesplnených domácich úloh pri implementácii acquis communautaire v kapitole 10 – dane pri vstupe Slovenska do Európskej únie. Spočíva v snahe o štrukturálne zefektívnenie daňového systému, zlepšenie daňovej disciplíny a motivácie platiť dane, zníženie daňových únikov, vrátane eliminácie daňových rajov. Snahu o posilnenie a zmodernizovanie Finančnej správy, o zjednodušenie výberu daní a odvodov treba len kvitovať. Optimizmus pri realizácii týchto opatrení v praxi však bude priamo úmerný príprave a odbornej úrovni celého procesu.

Prorastový daňový systém by sa mal stať synonymom čo najmenej bolestivého prechodu ťažkými časmi a motorom následného rastu a rozvoja. Preto by pri prekáraní sa, ktorá oblasť je najdôležitejšia, kde treba dať z balíka najviac peňazí, na prvom mieste mala byť otázka tvorby a generovania príjmov štátneho rozpočtu, z ktorých bude treba všetky rezorty v budúcnosti financovať. Želajme si, aby časy svojvoľného šermovania s daňovými sadzbami a nesystémovými zásahmi, podľa toho, kde a ako čo najrýchlejšie zaplátať diery v rozpočte, koho cez nastavenie daní potrestať a koho zvýhodniť, boli už za nami.

Pri prekáraní sa, ktorá oblasť je najdôležitejšia, kde treba dať z balíka najviac peňazí, by na prvom mieste mala byť otázka tvorby a generovania príjmov štátneho rozpočtu, z ktorých bude treba všetky rezorty v budúcnosti financovať.

Zníženie zaťaženia ekonomických aktivít bolo presadzované už v roku 2004 a podľa doterajšej praxe možno opodstatnene predpokladať, že efekt vo forme zlepšenia výberu priamych daní, motivácie pracovať a zamestnávať sa prejaví okamžite. Menej optimizmu však už zostáva pri zvýšení spotrebných daní a majetkových daní z nehnuteľností. Zvýšenie cien napríklad pohonných hmôt, ktoré máme dlhodobo najvyššie z okolitých krajín, môže spôsobiť prechodne výpadky príjmov, cezhraničnú nákupnú turistiku a podobné obranné reakcie. Naše sadzby dane z pohonných hmôt vysoko prevyšovali minimálne sadzby stanovené Európskou úniou a sadzby väčšiny európskych krajín už v roku 2003.

Zavedenie zdanenia majetku na hodnotovom princípe a zavedenie environmentálnych daní bolo požadované tiež už vtedy. Slovensko má vysoký podiel nehnuteľností vybudovaných v minulosti svojpomocne, najmä rodinných domov. Často na úkor kvality života, zdravia, za cenu zadlženia a odriekania bežných ľudí. Porovnávať výšku zdanenia s ekonomicky vyspelými krajinami, kde nehnuteľnosti vlastnia len naozaj majetnejší, a nastoliť pri ich zdanení trhovú cenu treba objektívne a citlivo. Úľavy a oslobodenia podľa zákona poskytujú samosprávy seniorom rozlične, niekde až nad 70 rokov veku a podobne.

Konkrétne opatrenia na zníženie počtu slovenských schránkových firiem v jurisdikciách s nízkym daňovým zaťažením a zníženie daňovej medzery pri výbere dane z pridanej hodnoty budú akiste pozorne očakávané. Oceniť treba snahu o využívanie behaviorálnych poznatkov (správanie daňových subjektov) pri plnení daňových povinností. Psychológia zdaňovania je už prirodzenou súčasťou stabilných daňových systémov vyspelých ekonomík.

Materiál v časti dane pôsobí zatiaľ ako návesť k požadovaným cieľom. Ak je takýto prístup zvolený kvôli ochrane know-how a očakávanej spätnej väzbe – buďme pokojní, ak by to však malo byť všetko – bolo by to dosť málo. Dobiehať je naozaj čo, a času je málo.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #schránkové firmy #daňová reforma #daňový systém #environmentálna daň