Za fasádou demokracie

05.12.2020 11:00

Maďarsko a Poľsko 16. novembra urobili to, čo už predtým avizovali. Vetovali rámec rozpočtu na roky 2021 až 2027 a fond obnovy, pretože odmietajú klauzulu o právnom štáte, ktorá sa má pripojiť k budúcemu výkonu finančných výdavkov EÚ.

Maďarsko a Poľsko 16. novembra urobili to, čo už predtým avizovali. Vetovali rámec rozpočtu na roky 2021 až 2027 a fond obnovy, pretože odmietajú klauzulu o právnom štáte, ktorá sa má pripojiť k budúcemu výkonu finančných výdavkov EÚ.

Obe vlády zaujali tvrdú pozíciu, hoci nemecké predsedníctvo EÚ maďarským a poľským námietkam v značnej miere vyhovelo. Kým Európsky parlament požadoval zahrnutie klauzuly o právnom štáte, nemecký kompromisný návrh zúžil možnosť sankcií z dôvodu porušovania zásad právneho štátu o kontrole rozpočtu. Takéto ustanovenie môže prijať kvalifikovaná väčšina Rady ministrov. Sankcie by pre Maďarsko a Poľsko znamenali hrozbu. Otázok týkajúcich sa verejných obstarávaní je v Maďarsku viac ako v Poľsku, pretože mnohé boli pridelené firmám blízkym maďarskej vládnucej strane. Praktické dôsledky tak môžu byť v Maďarsku silnejšie. Sankcie za porušenie zásad právneho štátu podľa článku 7 si doteraz vyžadujú jednohlasnú zhodu (s výnimkou príslušnej krajiny). Vlády Maďarska a Poľska sa môžu navzájom chrániť, a tento postup sa ukázal ako bezzubý.

Ohrozená autonómia súdnictva

Člen Európskeho parlamentu za PiS Jacek Saryusz-Wolski vyhlásil, že klauzulu o sankciách považuje PiS za porušenie poľskej suverenity. Poľskí konzervatívci sa už v 90. rokoch vyslovili za Európsku úniu, ktorá by bola iba úzkym spojenectvom národných štátov. Existujúca EÚ je však začínajúcim štátom. Má vlastnú legislatívu a súdnictvo. Niektoré inštitúcie EÚ, napríklad Európska komisia, Európsky parlament a Európsky súdny dvor, nepodliehajú smerniciam národných štátov. Dodržiavanie základných princípov právneho štátu je teda súčasťou inštitucionálneho poriadku EÚ.

Získanie kontroly nad súdnictvom bolo rozhodujúcim aspektom mocenského projektu PiS, pretože autonómne súdnictvo považuje za prekážku v dosahovaní svojich politických cieľov.

Konania vychádzajúce z článku 7 boli zatiaľ začaté iba proti Maďarsku a Poľsku. V oblasti právneho štátu však existujú vážne problémy aj v ďalších krajinách EÚ. V Bulharsku sa v lete kvôli zpolitizovaniu súdnictva odohrali masové protesty. V prípade Španielska považovali mnohí pozorovatelia postupy ústavného súdu týkajúce sa vydania autonómneho štatútu Katalánska za nevyvážené.

Pri niektorých poľských extradičných požiadavkách začali súdy v krajinách EÚ pochybovať, pretože nie sú presvedčené o nestrannosti poľských súdov. Vážne problémy v oblasti právneho štátu teda môžu mať občas niektoré dôsledky v právnej oblasti. Logikou zásad právneho štátu by malo byť posilnenie právnych nástrojov proti porušovaniu zásad právneho štátu.

V prípade Poľska sa rozpory medzi inštitúciami EÚ a poľskou vládou skutočne zameriavali na súdnictvo, najmä na postup vymenúvania a zloženie disciplinárnej komory. Začalo sa niekoľko disciplinárnych opatrení proti sudcovi, ktorý vyvíja tlak na súdnictvo. Získanie kontroly nad súdnictvom bolo rozhodujúcim aspektom mocenského projektu PiS, pretože autonómne súdnictvo považuje za prekážku v dosahovaní svojich politických cieľov. Fidesz tiež znížil autonómiu súdnictva. Pre Fidesz je však kontrola súdnictva menej relevantná. Fidesz má v parlamente dvojtretinovú väčšinu a môže prijať akýkoľvek ústavný zákon, ktorý si strana želá. Využil svoje právomoci na upevnenie verných straníckych kádrov vo všetkých oblastiach štátu.

Neliberálne demokracie?

Fidesz zmenšil priestor pre legitímnu politickú činnosť. Tie organizácie, ktoré považuje za protinárodné, delegitimizoval. Kriminalizované boli niektoré mimovládnych organizácie angažujúce sa v prospech utečencov. Vláda systematicky obmedzovala politický priestor opozičných strán. Volebná legislatíva sa niekoľkokrát novelizovala v neprospech opozície. Fidesz práve predložil nový pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý v parlamente výrazne sťažuje volebné spojenectvá opozičných strán. Jedným z opatrení protikovidových balíkov bolo zníženie štátneho financovania politických strán, čo sa dotklo hlavne opozičných strán. Tieto postupy však neovplyvňujú ani tak princípy právneho štátu ako demokraciu. Princíp volieb sa nespochybňuje, ale legitímne politické priestory a priestor pre opozíciu sa systémovo zmenšujú.

Liberálni kritici Fideszu a PiS označujú politické projekty týchto strán ako „neliberálne demokracie“. Nie je to správne pomenovanie. Obe strany (najmä Fidesz) dodržiavajú neoliberálne princípy v určitých aspektoch hospodárskej politiky a znižujú demokratický priestor. V Maďarsku sa demokracia čoraz väčšmi obmedzuje na „fasádnu demokraciu“. Zdá sa, že liberálni intelektuáli sa vyhýbajú otázkam demokracie, pretože by tak nastolili otázku narastajúceho vyprázdňovania demokracie v neoliberálnom poriadku. Rozhodovacia právomoc parlamentov v kľúčových oblastiach, ako je tvorba rozpočtu, bola obmedzená zavedením pevných pravidiel, napríklad stropmi rozpočtových deficitov. Neoliberálny poriadok posilnil technokratické štruktúry a uprednostnil veľké záujmy spoločnosti. Preto nárast spolitizovanej nacionalistickej pravice je do veľkej miery reakciou na neoliberálnu technokratickú tvorbu politiky. Zatlačiť autoritársku nacionalistickú pravicu by si žiadalo viac ako len klauzulu „právny štát“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#rozpočet EÚ #Poľsko #Maďarsko #fond obnovy #EÚ #veto
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku