Prezidentka zase preto, že trvá na samozrejmej požiadavke, že testovanie musí byť dobrovoľné. Premiér sa posťažoval, že tieto autority „vytvorili nenávisť v ľuďoch k plošnému testovaniu. Teraz nedokážem nikoho na plošné testovanie dostať príkazom“. Inak povedané, označil ich za nezodpovedné a vládu postavil do pozície zodpovedných, ktorí robia všetko pre to, aby po nemocničných chodbách neležali mŕtvoly.
Zamyslime sa teda, kto je tu na Slovensku nezodpovedný a vyvolal tú nenávisť. Odpichnime sa od premiérovej tézy, že „sloboda bez zodpovednosti je len ilúzia slobody“. Vláda vo voľbách dostala slobodu prijímať rozhodnutia v mene volebných sľubov. Tá je však tiež spojená so zodpovednosťou. Najmä voči parlamentu a voči litere a duchu ústavy. Preto sa treba pýtať: Je zodpovedné, že vyhlasovanie a predlžovanie núdzového stavu sa u nás deje bez demokratickej diskusie v zákonodarnom zbore? V ČR by takýto postup narazil na tvrdý odpor parlamentu i občianskej spoločnosti.
Matovičova modla – Ag testy
Ak vláda tvrdí, že nezodpovední sú tí, ktorí sú proti uplatňovaniu princípu dobrovoľnosti pri ďalšom testovaní, treba sa pýtať, prečo spoločnosť nedôveruje jej vynálezu, ktorým sa chcela presláviť vo svete. Pred mesiacom sa sľubovalo, že testovanie bude dobrovoľné, umožní vyhnúť sa lockdownu, poskytne občanom viac slobody a zabráni tomu, že Slovensko sa vydá českou cestou. (Toto prirovnanie bolo jednou z mnohých faciek uštedrených spriatelenej ČR.)
Jednou z ciest, ako oslabiť chuť vlády použiť znovu túto zlú stratégiu, je v skrátenom legislatívnom konaní schváliť zákon zavádzajúci funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
Nevznikla nenávisť preto, že vláda opakovane ignorovala odporúčania odborníkov? Domácich i zahraničných, ktorí jednoznačne tvrdili, že antigénové testy nemožno chápať ako rovnocenný ekvivalent PCR diagnostiky a že vôbec by nemali byť používané ako skríningový nástroj na vyšetrovanie jedincov s nízkou pravdepodobnosťou infekcie. Známe bolo aj riziko falošnej negativity a falošnej pozitivity.
Nebolo nezodpovedné pustiť sa do plošného testovania bez vyhodnotenia jeho rizík, bez vyriešenia problému so 400 tonami vysoko toxického biologického odpadu, bez vyhodnotenia spoľahlivosti používaného testu, bez experimentálneho preskúmania jeho citlivosti v netradičných podmienkach? Kto ak nie ministerstvá obrany a zdravotníctva nesú zodpovednosť za to, že slabú účinnosť testu pri odhaľovaní skutočne infikovaných zvýšilo to, že testy sa robili pri teplotách výrazne nižších, ako predpísaná izbová teplota, že kvalita odberov nebola spoľahlivá, lebo ich robili aj nedostatočne odborne pripravení ľudia, že testy boli vyhodnocované rýchlo a často nedostatočne kvalifikovanými ľuďmi?
Nie je krajne nezodpovedné, že verejnosť nemá k dispozícii vyhodnotenie nákladov na túto drahú operáciu, vrátane nákladov na likvidáciu stoviek ton biologického odpadu, ani komplexnú odbornú analýzu jej praktických medicínskych, protiepidemických účinkov? Koľko vojakov a zdravotníckeho a administratívneho personálu sa pri testovaní nakazilo? Aký bol efekt faktu, že desaťtisíce, možno i státisíce infikovaných ľudí dostali takmer na tri týždne „lístok na slobodu“, hoci ich negativita bola v skutočnosti falošná? Mimochodom, ak vyjdeme z asi podhodnoteného odhadu, že plošné testovanie stálo 100 miliónov eur, tak na jedného (nespoľahlivo) odhaleného pozitívneho z tých asi 38-tisíc, boli náklady 2¤600 eur. Vydeľme si to 50 eurami, koľko spoľahlivých PCR testov sa dá za takú sumu urobiť…
Zastrašení a ponížení
Je zodpovedné bez odpovede na tieto otázky žiadať od ľudí, aby sa znovu v mraze postavili do dlhých radov? Bolo zodpovedné falošné ospravedlnenie sa premiéra za to, že ľudia boli fakticky donútení ísť sa dať testovať, sprevádzané ironickou poznámkou, že boli očipovaní? Je oprávnené sa čudovať, že ľudia to cítili ako útok na svoju dôstojnosť a ústavné práva a že si nechcú takúto skúsenosť zopakovať?
Premiér citovaným statusom vlastne priznal, že nemá neformálnu autoritu a nedokáže presvedčiť spoločnosť o správnosti svojich zámerov. Stavia na silu a vydieranie. Zastrašovaní a opakovane ponižovaní občania však nebudú s vládou dobrovoľne spolupracovať. Najmä ak vidia, že jej najvyšší predstavitelia bohorovne ignorujú opatrenia stanovené na elimináciu koronavírusu. Jednou z ciest, ako oslabiť chuť vlády použiť znovu túto zlú stratégiu, je v skrátenom legislatívnom konaní schváliť zákon zavádzajúci funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. V súlade s premiérovým návrhom z 20. 9. 2020 tak, aby sa táto legislatíva týkala aj ľudí, ktorí s politikom žijú v jednej domácnosti.