Pri pojme geotermálna energia sa možno ako prvá vynára predstava gejzírov na Islande, už menej je známe, že aj na Slovensku máme ešte od 70. rokov identifikovaných takmer 30 oblastí vhodných na využívanie tohto cenného zdroja. Napriek tomu je u nás toto „bohatstvo pod nohami“ prakticky nedotknuté. K úspešnému koncu sa zatiaľ nepohol ani najväčší projekt pri Ďurkove (okr. Košice-okolie), hoci vláda avizovala, že s jeho dokončením počíta.
Teplo nahromadené v zemskej kôre môžeme rovnako ako iné krajiny využiť na výrobu zelenej elektriny a tepla. Výhodou geotermálnej energie je, že predstavuje čistý, udržateľný zdroj šetrný k životnému prostrediu a na rozdiel od fotovoltiky či vetra prispieva k stabilite distribučnej siete. Je vhodnou alternatívou k fosílnym palivám, ktorých spaľovanie je najväčším zdrojom emisií CO2. To si uvedomuje aj štát, ktorý v roku 2023 prestane dotovať ťažbu uhlia na hornej Nitre. Len to však stačiť nebude, podiel OZE v energetickom mixe má u nás do roku 2030 predstavovať 19,2 percenta.
Geotermálna energia môže pomôcť k naplneniu tohto cieľa. To, že čerpanie horúcej vody zo zeme predstavuje v energetike výrazný trend súčasnosti, dokazuje aj postoj okolitých štátov, ktoré investujú do geologického prieskumu a vrtov obrovské finančné zdroje. Po celom kontinente sa pripravujú desiatky projektov. V Európe bolo vlani 130 geotermálnych elektrární a v najbližších piatich-ôsmich rokoch by sa ich počet mal zdvojnásobiť. Aj preto niektorí odborníci nazývajú nasledujúce obdobie „geotermálna dekáda“.
Výhodou geotermálnej energie je, že predstavuje čistý, udržateľný zdroj šetrný k životnému prostrediu a na rozdiel od fotovoltiky či vetra prispieva k stabilite distribučnej siete. Je vhodnou alternatívou k fosílnym palivám, ktorých spaľovanie je najväčším zdrojom emisií CO2.
Lídrami v rozvoji sú Turecko, Taliansko a spomínaný Island, prvá geotermálna elektráreň je od vlaňajška v prevádzke aj v Chorvátsku. Na Slovensku zatiaľ takéto zariadenie nemáme, hoci prírodné podmienky nám prajú. Vďaka nadpriemernému tepelnému gradientu (nárast teploty so stúpajúcou hĺbkou) nemusíme vŕtať až tak hlboko, aby sme mohli čerpať horúcu geotermálnu vodu a vyrábať z nej elektrinu a vykurovacie teplo pre desiatky tisíc domácností.
Slovensko môže naplniť svoj geotermálny potenciál, aj v tejto oblasti sú však potrebné konkrétne kroky. Štát by mal zvážiť priamu podporu – teda že by časť nákladov na prieskum území a prieskumné vrty ako najrizikovejšie časti projektov vzal na seba, čo je model uplatňovaný v zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku. V oblasti legislatívy je žiaduce zjednodušenie povoľovacích procesov, ktoré dnes prípravu projektov predlžujú a predražujú. Nevyhnutnosťou je tiež spustenie aukčného systému pre dodávku energií z OZE, ktorý ministerstvo odložilo. Ide pritom o zásadný nástroj po tom, čo sa zrušili výkupné tarify pre zdroje nad 500 kW, hoci v zahraničí sa systém doplatku pre výrobcov OZE ukazuje ako funkčný.
Na dôvažok by k investíciám do geotermu mohla motivovať aj úprava súčasného modelu čerpania európskych peňazí. Na udelenie grantu od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry je totiž potrebné mať stavebné povolenie, ktoré sa však pri geotermálnych projektoch vydáva až po tom, čo sa zrealizuje prieskumný vrt a hydrodynamická skúška. Lenže finančné zdroje sú potrebné práve na tieto nákladné a rizikové fázy v úvode projektu. Predstavuje to prakticky neaplikovateľnú schému, lebo prostriedky nemožno čerpať spätne.
Kedy začneme využívať to, čo nám ponúka sama príroda?