Obnova? Skôr chaos

Na pozadí chaosu pri zvládaní pandémie zaniká jeden z najdôležitejších projektov týchto mesiacov. Vláda dáva dokopy tzv. Plán obnovy. Ministerstvo financií na konci leta zostavilo „reformné menu“. Z neho sa teoreticky má postupne vyberať, aké domáce projekty sa budú financovať z európskeho Fondu obnovy, aké z eurofondov, a aké prípadne z iných zdrojov.

18.12.2020 14:00
debata (9)

Tento týždeň sa dokonca konečne konala aká-taká verejná (on-line) diskusia. Celý postup je však natoľko zlý, že treba mať vážne obavy o to, čo sa bude ďalšie roky na Slovensku v oblasti investícií diať.

Od infraštruktúry po zmeny v školstve a zdravotníctve

Nie je pritom taký problém zistiť, kde treba investovať. Začnime základnou infraštruktúrou. Hlavné mesto je preťažené autami, ktoré na všetkých prístupoch tvoria dlhé zápchy. Bratislava je tiež jediným európskym hlavným mestom, s výnimkou niektorých častí Balkánu, kde časť chodníkov stratila svoju pôvodnú funkciu a stali sa z nich parkoviská.

Situácia je už dávno zrelá na posilnenie dopravy vybudovaním systému ľahkého, z väčšej často nadzemného, „metra“. Aj záchytných parkovísk, prípadne na zavedenie poplatkov za vstup do mesta („congestion charge“).

Podobne sme takmer na chvoste Európy vo výstavbe nájomných bytov. A vzhľadom na to, ako túto tému nedokáže reálne uchopiť ani strana, ktorá si na nej robila najväčšie politické body (Sme rodina), ešte nejaký čas zaostávať budeme. Popri tom, samozrejme, chýba dlhodobá koncepcia pre železničnú dopravu.

Na pozadí chaosu pri zvládaní pandémie zaniká jeden z najdôležitejších projektov týchto mesiacov. Vláda dáva dokopy tzv. Plán obnovy. Tento týždeň sa dokonca konečne konala aká-taká verejná (on-line) diskusia. Celý postup je však natoľko zlý, že treba mať vážne obavy o to, čo sa bude ďalšie roky na Slovensku v oblasti investícií diať.

Investovať však treba aj do menej hmotných vecí. Prieskumy medzi slovenskými učiteľmi ukazujú, že v praxi využívajú veľmi málo z toho, čo sa naučili na pedagogických fakultách. Takmer nemajú znalosti o základných pedagogických konceptoch. Nevedia dokonca opísať, akým systémom známkujú a prečo. Jednoducho, často chýba úplne základné povedomie o tom, čo znamená dobre učiť, a základná schopnosť zdôvodniť, čo robím a prečo.

Zdravotníctvo okrem výrazných investícií do novej infraštruktúry (nemocničné komplexy) potrebuje aj systém ďalšieho vzdelávania pracovníkov. Najmä preto, aby si občan nezúfal, ako sa k nemu v nemocnici správajú. Popri tom treba definovať základné materiálne štandardy pre štátne nemocnice, ktoré treba riešiť okamžite. Súkromný investor dokázal v Bratislave pomerne rýchlo takmer dokončiť (stavba ako taká už je hotová) stredne veľký nemocničný komplex. Tiež ukázal, že je možné zaviesť normálne školenia, smerujúce k tomu, aby sa pracovníci slušne a efektívne správali. Štát to nedokáže?

Všetky tieto veci treba riešiť inteligentne, s príslušným manažérskym plánom. A s použitím rôznych zdrojov. Od európskych až po financie od rozvojových bánk členských štátov či, v obmedzených prípadoch, s komerčnými zdrojmi.

Prečo to nevieme

Čo nám teda bráni postupne napĺňať investičné potreby krajiny? Prvý problém: zostavovanie jednotlivých projektov. Nie sme v tom dobrí. Keď Brusel od slovenskej vlády v roku 2015 žiadal dodanie projektov, do ktorých by sa dali napumpovať peniaze z tzv. Junckerovho plánu, my sme takmer žiadne nemali. Vznikali až komické situácie, keď sa ministri zúfalo snažili niečo dodať (bol som vtedy čerstvým členom vlády).

Ono zostaviť plán pre nejakú vážnejšiu investíciu, to nie je len tak. Žiada si to naozaj veľa kapacít pre celkový dizajn projektu, aj analýzy postupného financovania. Stačí sa pozrieť k susedom: v Rakúsku veľké investičné projekty, ako nová hlavná stanica či univerzitný kampus, pripravovali roky. Ak sa podarí plán s rôznymi variantmi dobre vytvoriť, koncovka v podobe zabezpečenia konkrétnych finančných zdrojov už je svojím spôsobom to najmenej.

Bohužiaľ, ak si niekto myslí, že môže predkladať projekty (a je jedno, či Bruselu alebo konzorciu bánk) štýlom – tu by sme niečo chceli postaviť, máme aj zopár nákresov – tak to jednoducho nefunguje.

Ešte horšie je to s projektmi abstraktnejšieho charakteru. Zoberme si už spomínané školstvo. V prvom koncepte nášho „plánu obnovy“ figurujú sľuby typu „pripravíme nové štátne kurikulum“. Neexistujú pritom žiadne podklady ministerstva, neexistujú dokonca ani žiadne publicistické zamyslenia alebo rozhovory s ľuďmi z okolia ministra, ako by takéto kurikulum malo vyzerať. Teda, okrem nejakých kozmetických drobností, ako nápadu rozdeliť základnú školu namiesto dvoch stupňov na „cykly“. Je to v poriadku (sám to roky presadzujem), ale reforma to nie je. Takéhoto „reformovania“ v štýle „škatule, hýbte sa“ sa akosi nevieme zbaviť. Na úkor skutočnej práce.

No a okrem toho, že nevieme dať na papier reálne projekty, chýba aj efektívny systém práce. Teda na začiatku zadať základné rámce „plánu obnovy“, aby si každý vedel predstaviť, o čo nám koncepčne ide, a potom viacerými iteráciami získať mapu projektov.

Tie by navyše mali spĺňať určité kritériá. Užitočný návrh mal napríklad think-tank Istro Analytica, ktorý odporučil konkrétny filter pre to, ktoré projekty má zmysel z hľadiska plánu obnovy podporovať a ktoré nie. A to z hľadiska príspevku k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a podobne.

Korona sa nám momentálne javí ako veľký problém, no z dlhodobého hľadiska ním nie je. Oveľa väčší problém pre krajinu bude chaotické riadenie „obnovy“.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #plán obnovy