Šmrnc a čaro vianočného upratovania

Rok v háji a Vianoce opäť za dverami. Súdiac podľa počtu žien stojacich s umývačnou handrou na parapetných doskách okien a budúcich vianočných stromčekov na balkónoch sú už toť, zvonia, voňajú a blížia sa. Odhliadnuc od sviatku, ktorý sa blíži, od vzrušenia, akým Vianoce sú pre nás, čo máme malé deti, jemne ma pichlo pod rebrami... Vianočné upratovanie!

23.12.2020 14:00
debata (3)

Vianočné upratovanie je, keď vletím do našej špajzy a okrem toho, že zase raz vieme, kde čo je, na stole v kuchyni pristane obrovská papierová škatuľa s formičkami na medovníky, medvedie labky, plnené orechy či štangličky, keď v dome urobím taký prievan a neporiadok, až sa zdá, že z neho nevybŕdneme do Štedrého večera, lebo chvíľu nechávame všetko pohádzané kade-tade, aj tak to budem musieť všetko chytiť do rúk a nanovo uložiť.

Vianočné upratovanie je, keď poodsúvam všetok nábytok a vyhádžem zásuvky, nájdem všelijaké stratené veci a nanovo sa im poteším. Keď umyjem okná a zavesím na ne vianočné sviatočné závesy a za tými oknami padá nejako inak a sviatočne sneh, a závesy, hoci staré, po roku hovoria, sme ako novučičké, budú Vianoce. Keď manžel naozaj tepuje koberce a dcéra umýva dvere a ich zárubne, a keď ani jeden z nich nefrfle, že prečo preboha, ale berie to ako samozrejmosť, idú Vianoce, keď si môžem bez výčitiek svedomia vyčačkať a zarárožiť dom sviečkami a gýčmi tej najrôznejšej proveniencie, a nikoho to netrápi, lebo sa blížia Vianoce.

Možno ešte nikdy nebolo také dôležité predvianočné upratovanie, a nielen v našich príbytkoch, hľadanie a nachádzanie strateného zmyslu vecí, aj zmyslu Vianoc ako tento rok…

Keď v rozhlase hrajú všetky tie „otrepané” koledy a niektoré z nich počujete dobré štyri razy za deň. Vianoce sú, keď vymetieme aj tie najzastrčenejšie kúty, osobne sa zoznámime s každým driemajúcim pavúkom. Keď sa na stoloch a skrinkách kopia predmety, s ktorými nevieme naložiť, lebo vyhodiť nám je ich ľúto a nikomu sa nepáčia ani neslúžia. Keď povykladáme zo zásuviek všelijaké papiere, pohľadnice a lístočky, s tým, že ich vyhodíme, a nanovo ich tam všetky poukladáme odznova prečítané, oprášené očami. Keď nájdu fixky čiapočky. Keď sa zdá, že nič nestihneme, keď sa podvečer v zásterkách s dcérou rozložíme v kuchyni s kopou exotických receptov na koláče a drobné pečivo a napokon upečieme iba tie „naše", staré a osvedčené, ktoré sme pekávali ešte s babičkou.

Keď dcéra vykrojí sto srniek a prasiatok a ja samé srdiečka. Keď melieme orechy. Keď ochutnávam cesto, až ma bolí brucho. Keď máme na stole sušené ovocie od výmyslu sveta. Keď si pofrfleme, že treba dokúpiť plechy na pečenie. Keď hľadám dózy na vianočné pečivo a ukrývam ho pred synom. Keď ho syn nájde a polovicu zhltne. Keď ma po večeroch bolia nohy a nechce sa mi umývať všetky tie formičky. Keď manžel vešia záclony a hreší ako kočiš, že kto tam preboha tú garnižu tak nemožne namontoval (on!).

Keď nájdeme vianočné svetielka a niektoré z nich nesvietia. Keď ich manžel rozmotáva a hreší ako kočiš, že kto tie vianočné svetielka pred rokom tak nemožne uložil (on!). Keď nevieme nájsť stojan na stromček a hádame sa, kto ho naposledy videl a preložil (on!). Keď si vzdychnem, že mi nemá kto pomáhať a manžel zodvihne obočie, že predsa len sa niekto nájde (on!). Keď moja dcéra prinesie vianočné ozdoby. Keď sa mi zdá, že ešte toto a hento a manžel hovorí, stačilo. Keď ešte pred Štedrým dňom akože nič nemáme a na Štedrý deň je všetko špígl-nígl vyluxované a čisté, koláče napečené a stromček v obývačke.

Vianočné upratovanie má svoj špeciálny šmrnc aj čaro. Mám rada všetky tie vianočné prípravy, poriadky, presúvanie nábytku, vône koláčov, čistiacich prostriedkov aj ihličia. A na Štedrý deň mi je obyčajne smutno. Mám rada advent. Čakanie! Isteže, je dobré prísť do cieľa, možno však cesta doň je tým najkrajším dobrodružstvom a dáva cieľu zmysel. Aby ste všetko stihli, napiecť aj upratať, aby ste si našli čas aj pri tom rodinnom kozube a nevadili sa, a hlavne, aby ste nezabudli na to, čo alebo koho oslavujeme. Tento rok ho možno potrebujeme viac ako inokedy, a možno ešte nikdy sme ho tak veľmi nepotrebovali. Možno ešte nikdy nebolo také dôležité to upratovanie, a nielen v našich príbytkoch, hľadanie a nachádzanie strateného zmyslu vecí, aj zmyslu Vianoc ako tento rok…

„Očúvajte čo vám povím, ani si to začat nevím, anjeli spívajú dnes Glória, Jozef sa raduje aj Mária! Pretože sa On narodil, aby nás hriešnikov vyslobodil…“ Milostiplné a požehnané sviatky, trochu radosti, trochu hojnosti, veľa zdravia, najmä zdravia, neprežeňte to s upratovaním, Ježiško sa predsa narodil v maštaľke, ani s jedením, nech sa vám cez sviatky podarí stretnúť a porozprávať, užiť si vzájomnú blízkosť, ktorej sme mali tento rok tak málo, nech je znovu sneh, nech vám svieti strom, nech je plný dom, nech sú sladké koláče, a nech nikto neplače, nech je kyslá kapustnica, nech nám len mráz štípe líca, nech sme znovu všetci spolu, nech beháme hore-dolu, nech sa znovu stískame, nech ideme ku mame, nech sa chorôb nebojíme, nech to všetko ustojíme. Milostiplné vianočné sviatky!

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #betlehemy #betlehemská hviezda #Vianoce 2020 #vianočné upratovanie