Miesto rešpektovania plurality názorov – osobitne odborných – a demokratického hľadania racionálneho medicínskeho a politického prístupu k epidémii sa presadzuje okrikovanie a dehonestovanie tých, ktorí odmietajú povinné očkovanie a žiadajú serióznu odbornú debatu o prínosoch a rizikách úplne nových vakcín.
Pritom podľa čerstvého výskumu agentúry Median za povinné očkovanie je len 6 % opýtaných, za skôr povinné 17 %. 53 % si myslí, že by určite nemalo byť povinné, 22 %, že by skôr nemalo byť. Preto je politicky nezodpovedné moralisticky forsírovať povinné očkovanie. Aj zo strany epidemiológov.
Presadzovanie dobrovoľnosti nie je bezzásadovosť
Svoje si vypočul najmä Peter Pellegrini ako líder preferenčne najsilnejšej strany. Akoby dobrovoľnosť a informovaný súhlas pri nakladaní so zdravím neboli v demokratickej spoločnosti samozrejmosťou, ale bezzásadovým politickým kalkulom a odmietnutím správnej veci! Ako keby práve on spôsobil skepticizmus a sám mohol ovplyvniť tie viac ako tri pätiny občanov, ktoré vakcináciu odmietajú alebo pociťujú obavy z jej možných následkov.
Povzbudzovanie účasti na vakcinácii členmi vládnej koalície bude asi kontraproduktívne. Štúdia Globsec Trends 2020 uvádza, že ochota dať sa zaočkovať stúpa najmä medzi ľuďmi, ktorí dôverujú štátnym orgánom…
Akoby vládnuci politici neurobili kroky oslabujúce dôveru v schopnosť štátu poskytovať seriózne informácie o prínosoch očkovania. Po premiérovom vyhlásení, že sa dá očkovať ako posledný, a jeho statuse po odchode časti vlády do karantény, že pozitívne testovanie jej členom zabráni ísť spoluobčanom príkladom v zaočkovaní sa, sú organizátori komunikačnej stratégie pred spustením vakcinácie v ťažkej situácii. Reakcie na sociálnych sieťach ukazujú, že mnohí to vnímajú ako trik umožňujúci členom vlády vyhnúť sa očkovaniu. Povzbudzovanie účasti na vakcinácii členmi vládnej koalície bude asi kontraproduktívne. Štúdia Globsec Trends 2020 uvádza, že ochota dať sa zaočkovať stúpa najmä medzi ľuďmi, ktorí dôverujú štátnym orgánom…
Nie každý, kto má pochybnosti, je dezinformátor
Podľa Medianu najčastejšie dôvody odmietania očkovania sú obavy z vedľajších účinkov vakcíny (76 %), nedôvera voči farmaceutickým firmám (38 %) a nedostatok informácií o očkovaní (29 %). To si žiada seriózne odpovede a nie obviňovanie občanov, že kvôli nevedomosti a nenávisti budú oplakávať svojich mŕtvych.
Nielen preto, že vylúčiť nemožno ani úmrtia v dôsledku reakcií na vakcínu. Najmä preto, že problém s nežiaducimi účinkami nemajú len nevedomci, ale aj vzdelaní laici, ktorí vedia vyhľadávať seriózne informácie. Majú ho aj farmaceutické firmy, ktoré garanciu za odškodnenie nežiaducich účinkov prehodili na štáty. Majú ho tiež domáce a svetové kapacity v odbore medicíny a imunológie. Len nedostávajú toľko mediálneho priestoru. Než všetkých, čo poukazujú na riziká nových vakcín, vyhlásiť za konšpirátorov, je teda lepšie zorganizovať čo najviac besied medzi serióznymi špičkovými lekármi a vedcami prezentujúcimi aj odlišné poznatky a názory, a nie počúvať tie isté tváre. Len v odbornom spore sa môžu zrodiť presvedčivé argumenty.
Výroba vakcín nie je charita, ale obrovský biznis a boj o posilnenie geopolitického vplyvu. Preto by účastníci takýchto diskusií nemali byť nejakým spôsobom napojení na farmaceutické firmy. Verejnú mienku neotočí propaganda. Treba privítať otvorené vyjadrenia vedca P. Čekana, že vakcína je skompromitovaná krátkosťou času na jej prípravu a overenie a preto by sa mal zriadiť štátny fond na odškodňovanie tých zaočkovaných, u ktorých sa prejavia negatívne vedľajšie účinky. Možno len súhlasiť s blogerkou A. Hajdúchovou, že „ak budú diskusiu nahrádzať povrchné a marketingové argumenty pre očkovanie, ak budeme ignorovať otázky a všetky hádzať do jedného antivax koša, môžu miesto štátu nahradiť iní experti, lepší v marketingu a so svojimi zvláštnymi číslami“.
Najzodpovednejší sú tí, čo posilňujú svoju imunitu
Opakovane počúvame, že tí, čo sa z rôznych dôvodov nedajú zaočkovať, sú nezodpovední a majú si sami hradiť náklady na liečbu. Tento názor má dve slabiny. Po prvé, čoho sa majú obávať zaočkovaní, keď predsa dosiahnu imunitu? Ako ich môžu nezaočkovaní nakaziť? Po druhé, mnohí z tých, čo nepociťujú potrebu vakcinácie, sa celoživotne starajú o svoje zdravie a posilňujú si imunitu, investujú do nej. Veria si preto aj proti covidu. Sú minimálne chorí, nečerpajú PN a solidárne tak prispievajú na liečebnú starostlivosť pre tých, čo sa voči svojmu zdraviu správajú nezodpovedne a uhnali si ťažké choroby, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí na covid. Preto stratégia proti epidémii by nemala byť dominantne defenzívna, reštriktívna, ako je to doteraz na Slovensku, ale ofenzívna, zameraná na podporu zdravia a prirodzenej imunity ľudí. Iba vakcíny covid z nášho života neodstránia.