Podporou práve toho Trumpa, ktorý neskrývane a priamo stál na čele tohto ojedinelého pokusu o zlomenie ústavného režimu USA: krajiny, ktorá je jadrovou superveľmocou, sama seba vníma ako maják demokracie a žije z vedomia svojej výnimočnosti. Lebo nijako inak nemožno charakterizovať permanentné úsilie zvrátiť výsledky volieb, a to aj potom, keď súdy zamietli všetky Trumpove žaloby, prebehli viaceré prepočítania a neukázali žiadne volebné podvody.
Trump sa pokúsil presvedčiť republikánskych zákonodarcov v niektorých štátoch, aby výsledky volieb nepotvrdili. Mnohých si zavolal na koberec do Bieleho domu. Už vtedy bolo jasné, že ide o zneužitie funkcie s cieľom zvrátiť voľby. Operatívne vymenil ministra obrany, generálneho prokurátora a niekoľko vysokých funkcionárov Pentagonu. Po prehratých voľbách! Komu nebolo jasné prečo, netuší o politike nič – aj preto, že nepostrehol za štyri roky Trumpovho vládnutia nespočetné množstvo zneužití moci. Ani po prehre ho nič nezastaví. Prezident, generálni prokurátori zo 17 štátov a dve tretiny republikánov v Kongrese (vrátane lídra Kevina McCarthyho) podpísali súdny spor štátu Texas proti výsledkom volieb v štátoch, kde Trump prehral. Najvyšší súd žalobu zamietol!
Konšpirátori
Od tohto momentu sa Trump uzatvára do malého kruhu konšpirátorov. Skupinu tvoria omilostení zločinci, konšpirátori z QAnon (ultrapravicové náboženské a apokalyptické krídlo republikánov) a bývalý milenec ruskej agentky (odsúdenej a následne vymenenej do Ruska). Vodkyňou konšpirátorov je Sidney Powellová, ktorá si Trumpa získala bludom, že volebné mašiny nastavili v prospech Joea Bidena nepriateľské štáty.
Náboženský fanatizmus, ktorý do čias Trumpa republikánska strana šikovne využívala vo svoj prospech, sa počas jeho prezidentovania zmocnil strany. A slávna GOP (Great Old Party – Veľká stará strana) – ako sa republikáni sami nazývajú, sa stala nástrojom moci predstaviteľov tohto fanatizmu.
V Senáte a Kongrese mu zostávajú verní hlavne známi rasisti, antisemiti, islamofóbovia, konšpirátori, náboženskí fanatici a neodporuje mu ani viceprezident Mike Pence. Navrhujú zavedenie stanného práva (martial law) a zhabanie všetkých hlasovacích zariadení. Ak takáto iniciatíva vychádza z úst prezidenta, ktorý práve prehral voľby, ako inak ju možno chápať, než ako pokus o štátny prevrat?
Posledný pokus
A prichádza posledné dejstvo. Kongres má definitívne a podľa ústavy len formálne potvrdiť novozvoleného prezidenta do funkcie. Trump vyvíja enormný tlak na republikánskych poslancov (niektorí sú iniciatívni z vlastnej chuti po moci…) a na svojho lojálneho viceprezidenta Mika Pencea, aby ústavný akt využili na zvrátenie volebných výsledkov. (Iba mimochodom, ešte predtým presviedča republikánskeho sekretára v štáte Georgia, aby mu niekde nejako zohnal potrebné hlasy, tak aby vyhral aspoň o jeden hlas – telefonický rozhovor sa dostal na verejnosť…). Pence predsedá senátu a Trumpovu požiadavku verejne odmieta.
Áno, práve vtedy sa úradujúci prezident rozhodne k ďalšiemu kroku: použije naň demonštrantov, ktorí mu prišli vyjadriť podporu k Bielemu domu. Takto sa im prihovorí: „Mike Pence nemal odvahu urobiť to, čo by mal, aby ochránil našu krajinu a našu ústavu…“ A tak ho treba k tomu dotlačiť, ako aj ďalších republikánov, ktorí nie sú práve ochotní nasledovať Trumpove avantúry. Treba ich zastrašiť, a preto sa Trump prihovára davu: „Pôjdeme po Pensylvánia avenue… a pôjdeme ku Kapitolu. Pôjdeme dať republikánom – tým slabým, lebo tí silní našu pomoc nepotrebujú – dáme im hrdosť a smelosť, ktorú potrebujú, aby si vzali späť našu krajinu.“
Národ sme my!
Tie posledné slová sú rozhodujúce, a to vo viacerých zmysloch. Po prvé, sú výzvou zabrániť Bidenovi – víťazovi volieb – prebrať moc. Ak ju oni, republikánski poslanci, nevezmú do svojich rúk, tak my Trumpovi patrioti to urobíme za nich. Vezmeme si späť „našu krajinu“. A tu je ten druhý, strategicky ešte nebezpečnejší zmysel Trumpových slov. Nie sú to nenávistné slová, „rétorika nenávisti“, ako pani prezidentka Zuzana Čaputová charakterizovala príčinu útoku na Kapitol. Nie veru. Je to dlhodobo pestovaná predstava, že „národ sme iba my, my lojálni Trumpovi“, že „nám“ ukradli Ameriku, že iba „my“ sme Amerika. Je to rodiaci sa americký nacionalizmus v novej podobe, ktorý má svojho lídra v Trumpovi: ten nie je obyčajným prezidentom, reprezentantom občanov, nie, ten je spasiteľom. Náboženský fanatizmus, ktorý do čias Trumpa republikánska strana šikovne využívala vo svoj prospech, sa počas jeho prezidentovania zmocnil strany. A slávna GOP ( Great Old Party – Veľká stará strana) – ako sa republikáni sami nazývajú, sa stala nástrojom moci predstaviteľov tohto fanatizmu. Začalo to Tea Party hnutím a skončilo sa to zbožštením Trumpa. Nie je náhoda, že sa útok na Kapitol viedol pod heslom (na zástavách aj transparentoch) Trump Jesus – Pelosi Satan!
A teraz ten posledný moment, ktorý chcem zdôrazniť. To nie je žiadna „balkanizácia“ USA ani žiaden úpadok k „tretiemu svetu“. Nie, to je produkt nového vzostupu národno-náboženského fanatizmu proti elementárnej demokracií, občianstvu a univerzálnej rovnosti v právach, aj v tých náboženských právach. Vzostup, ktorý môžeme pozorovať aj v Európe a aj v Slovensku posledných desať rokov, a ktorého reprezentantmi sú u nás kotlebovci. A na tento prúd sa pokúsil naskočiť tak Robert Fico, ako aj Štefan Harabin či Boris Kollár. A okolo nás takí ako Orbán, Le Penovci, Farage, Kaczyński, Wilders či Salvini… Bolo by treba spustiť serióznu verejnú diskusiu, ako posilniť aj u nás demokraciu po útoku na Kapitol. Dnešná vládna koalícia si však vidí tak po špičku Matovičovho nosa, na ktorej sedí tak akurát nenávisť k Ficovi a strach z Pellegriniho.