Ako chutí moc

12.01.2021 14:00

Redaktor časopisu Týždeň položil otázku, či je možné, „že by sa vláda Igora Matoviča začala vyvíjať k despotickým formám“. Odpovedal si na ňu slovami, že „nahý kráľ nemá veľa možností, ako dosiahnuť, aby ľudia nekričali, že kráľ je nahý. Buď sa oblečie, alebo zakáže kričanie. A do čoho by sa asi tak mohol obliecť Matovič? Takže nič iné ako tie zákazy mu asi nezostane.“ Aj keď autor tvrdí, že premena na diktátora nie je nevyhnutná, predsa len kladie ďalšiu otázku: „Myslíte, že by mal nejaký problém so systémom, v ktorom by rozhodoval len on?“

To je samo osebe odpoveďou tým, ktorí opakujú, že vládu treba za každú cenu udržať, lebo inak nastane katastrofa. Najjadrnejšie to vyjadril predseda strany Spolu: „Neprajem si pád vlády, aj keď pritom škrípem zubami…, ale je to menšie zlo ako tá zberba, čo čaká na novú príležitosť.“ Tým dobrovoľne rezignoval na to, aby jeho strana opozičnou politikou získala viac hlasov, než tá podľa neho zberba…

Bezalternatívna budúcnosť a dvojaký meter

Unaveným a nahnevaným občanom SR sa teda ponúka bezalternatívna politická budúcnosť. Aj s podporou viacerých mainstreamových médií, ktoré obhajujú vládu alebo mlčia aj pri krokoch, ktoré v minulosti nemilosrdne kritizovali. Bezalternatívnosť sa ponúka aj napriek tomu, že narábanie súčasnej vládnej koalície s mocou evokuje Mňačkovu knihu „Ako chutí moc“. Premiér so svojou družinou prekonávajú aj to, čoho sme boli svedkami za vlád Vladimíra Mečiara.

Nejde iba o necivilizovaný, nedôstojný spôsob komunikácie s odborníkmi, ktorí si dovolili oponovať vláde, a s radovými občanmi, ktorí sa nechceli podriadiť nátlaku a akceptovať jej nekompetentné, chaotické opatrenia. Ľudia si vyjadrenia na svoju adresu pamätajú. Členovia vlády či parlamentu však nemôžu len tak hejtovať na Facebooku a urážať ľudí. Boli zvolení do štátnej funkcie a musia zniesť kritiku voličov za to, ako a v mene akých cieľov narábajú s mocou, ako plnia sľuby a ako sa správajú. Ak sa vydali cestou hejtovania proti spoluobčanom a neodpovedania na kritiku vecnými argumentmi, ale nálepkovaním, diskreditáciou či vyhrážkami trestným stíhaním, mali by odísť z funkcie a užívať si hejtovanie ako radoví voliči.

Ide aj o neznesiteľnú ľahkosť, s akou súčasná vládnuca garnitúra používa dvojaký meter na posudzovanie tých istých prešľapov, aké kritizovala u predchádzajúcich vlád, hoci na svojom vývesnom štíte má slušnosť a transparentnosť. Ide tiež o arogantné porušovanie vlastných nariadení a udeľovanie si bezočivých výnimiek a zvaľovanie viny za vlastné manažérske zlyhania na občanov.

Proti duchu a litere ústavy

Ešte závažnejšie je, že vláda narába s mocou proti duchu a litere ústavy. V proklamovanom boji za obnovu právneho štátu bežne porušuje jeho princípy a ohrozuje ľudské práva. Obchádza parlament spôsobom, ktorý by napr. v ČR nebol možný. Nehovoriac o rozbití sociálneho dialógu. Až 64 zákonov prijala v skrátenom legislatívnom konaní, v normálnom iba pár. Ten najviac sľubovaný – o hmotnej zodpovednosti politikov – však stále chýba. Takto sa prijali aj novely ústavy a ústavných zákonov. To je zneužitie núdzového stavu na zabránenie hlbokej diskusii samozrejmej v demokratických štátoch pri normách s dlhodobým účinkom na spoločnosť.

Rastúci dôraz na donucovanie a represie pri presadzovaní vládnych zámerov znamenajú zmenu režimu parlamentnej demokracie. Neschopnosťou racionálne a zodpovedne využívať moc vláda podryla dôveru k obnove spravodlivosti a férovosti, ktorú sľubovala. Veď špinavou handrou sa nič nedá vyčistiť.

V SR ešte nikdy nebol ústavný zákon prijatý takým hanebným spôsobom ako 29. 12. 2020. Vládni predstavitelia i predseda Súdnej rady arogantne odmietajú kritické vyjadrenia sudcov, advokátov, renomovaných ústavných právnikov k narýchlo zbúchaným zmenám ústavy a k reforme súdnej moci. Fakt, že asi 2 promile z 1400 sudcov sú trestne stíhané, berú ako zámienku túto závažnú reformu so sudcovskými organizáciami vôbec neprediskutovať, ale naoktrojovať im ju. Akokoľvek dopadne vyšetrovanie smrti exprezidenta PZ, už je jasné, že vládna moc zlyhala, keď nedokázala okamžite vyšetriť už prvý incident, ochrániť život generála, ktorý sa zaslúžil o štát, a zabezpečiť mu podmienky pre spravodlivý proces.

Podľa vzoru Donalda Trumpa

Tak ako pred vyše štyrmi rokmi posielal Donald Trump do väzenia Hillary Clintonovú, posielali pred voľbami aj predstaviteľov bývalých vlád do basy politici súčasnej koalície. Po voľbách miesto toho, aby polícia, ktorej bývalá vláda a M. Lučanský rozviazali ruky, robila svoju prácu v mene hesla „Padni, komu padni“, prišli populistické ťahy ako pexeso a výzvy na šúchanie nožičkami, kým príde NAKA. Z trestných konaní sa stal vládny politický marketing, spojený s nadužívaním násilných postupov a medializácie pri zatýkaní. Potvrdil to R. Sulík pochvalou šéfovi: „Toľko ľudí je v base. Začal to tu čistiť a robí to výborne.“ Vláda tak dáva najavo, že posledným nástrojom udržania zvyškov jej popularity je úspech trestných konaní. Vo veľkej časti verejnosti toto zneužívanie moci vzbudilo pochybnosti až rozhorčenie.

Tieto tendencie a rastúci dôraz na donucovanie a represie pri presadzovaní vládnych zámerov znamenajú zmenu režimu parlamentnej demokracie. Neschopnosťou racionálne a zodpovedne využívať moc vláda podryla dôveru k obnove spravodlivosti a férovosti, ktorú sľubovala. Veď špinavou handrou sa nič nedá vyčistiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#ústava #Igor Matovič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku