Dobrú šancu byť volebným lídrom CDU majú podľa ankiet aj bavorský predseda vlády Markus Söder a minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorí sa tešia z vyššej verejnej popularity než Laschet pre svoje rozhodné vystupovanie počas pretrvávajúcej koronakrízy.
Pravdepodobne až na jar sa dozvieme meno volebného lídra najväčšej nemeckej strany. Napriek tomu vyslali konzervatívci cez víkend dôležitý signál aj európskym partnerom. Veď Laschet bol želaným kandidátom kancelárky Angely Merkelovej, s ktorou má 59-ročný politik spoločné najmä to, že pôsobí nenápadne. Nemeckí novinári ho napríklad radi označujú za „medzinárodne úplne neskúseného politika“ a „priateľa odborov“. Pritom bol viac ako 15 rokov členom Európskeho parlamentu a vôbec prvým nemeckým politikom, ktorý mal ako minister na starosti spornú oblasť integrácie cudzincov. Od roku 2017 stojí na čele konzervatívno-liberálnej koalície v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.
Armin Laschet sa v sobotu stal novým šéfom Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Odhliadnuc od toho, kto sa stane volebným lídrom CDU, možno konštatovať, že väčšina konzervatívcov nemá záujem o odklon od doterajšieho Merkelovej kurzu.
Odhliadnuc od toho, kto sa stane volebným lídrom CDU, možno konštatovať, že väčšina konzervatívcov nemá záujem o odklon od doterajšieho Merkelovej kurzu. Pritom Laschet ako schopný komunikátor sa v každom prípade bude usilovať o oživenie vnútrostraníckej diskusie, ktorá za éry introvertnej Merkelovej výrazne upadla. Vzhľadom na svoje dlhoročné skúsenosti z Bruselu, kde sa naučil vnímať aj odlišné postoje kolegov z celej Európskej únie, bude strednodobo určite smerovať aj k politike európskej súdržnosti namiesto doterajšej nemeckej „svojvoľnosti“.
Ohľadom parlamentných volieb v Nemecku už teraz môžeme vychádzať z toho, že šéf CDU sa prihovára za vecný kurz týkajúci sa predovšetkým sociálne udržateľného oživenia najväčšieho európskeho hospodárstva po prekonaní pandémie COVID-19. Okrem toho bude musieť premyslieť energetický obrat, ktorý začala Angela Merkelová v roku 2011, urýchliť výstavbu digitálnej infraštruktúry, prebudovať oslabenú nemeckú armádu a rozvíjať nové formy spolupráce s európskymi partnermi, Američanmi, Rusmi a Číňanmi. To platí rovnako pre konzervatívcov a sociálnych demokratov. Čoraz populárnejší zelení, ktorí chcú prvýkrát v histórii strany menovať kandidáta na kancelára, sa tiež nemôžu vyhýbať týmto výzvam.
Tri desaťročia po zjednotení však treba premyslieť rozdelenie moci v Nemecku. Angela Merkelová spolu s bývalým prezidentom Joachimom Gauckom určitú dobu vo vrcholovej politike stelesňovali úspešný východonemecký príbeh. Ten je však už dávno minulosťou. Je dosť smutné, že Merkelová nedokázala motivovať mladé politické sily vo východnom Nemecku.
Tí, ktorí prejavujú záujem byť politickým dedičom večnej kancelárky, pochádzajú bez výnimky z centier moci na západe krajiny. Toto môže o.i. vyústiť aj do nového posúdenia priorít v oblasti zahraničnej politiky. Najväčší problém však spočíva v tom, že v Nemecku sa zväčšuje polarizácia spoločnosti, čo sa ukazuje predovšetkým vo výrazne odlišných preferenciách západonemeckých a východonemeckých voličov. Pred novým kancelárom tak bude stáť veľká úloha vypracovať inovačnú koncepciu politických hodnôt pre celé Nemecko. Na tom by mali trvať aj európski partneri. Veď politické vákuum v jednej z najmocnejších krajín únie môže byť vážnou prekážkou aj pri rokovaniach o medzinárodných problémoch.