„Prvý, kto zablahoželal Joeovi Bidenovi k volebnému víťazstvu, bol Andrej Andrejevič Gromyko,“ stálo v titulku. Išlo, samozrejme, o vtip na margo veku zvoleného prezidenta: Joe Biden tento mesiac dovŕšil 78 rokov (vek, ktorý mal počas stretnutia Gromyko). Fotografia však poukazuje aj na čosi vážnejšie.
Hovorte spolu!
Sovietski vodcovia hovorili s rôznymi osobnosťami establišmentu USA a viedli s nimi vážne a často produktívne rozhovory. Niečím takým sa dnes zástupcovia ruskej elity nemôžu pochváliť. Je otázne, či vôbec existuje teoretická šanca, že Biden opäť príde do Moskvy na rokovania o kontrole zbraní.
„Pán predseda vlády, pozerám sa vám do očí a nemyslím si, že máte dušu,“ povedal vraj podľa vlastných slov Joe Biden Vladimirovi Putinovi počas ďalšej návštevy Moskvy v období medzi Putinovými prezidentskými obdobiami v roku 2011. Ruský vodca vraj odpovedal: „Rozumieme si.“
Táto slovná výmena je veľmi dôležitá. Nie je v nej nič sentimentálne, nič osobné, žiadna tajuplná ruská duša; len biznis. Mohol by sa tento nezmyselný prístup napriek pochmúrnym prognózam stať základom nového druhu americko-ruských vzťahov? Zahraničná politika však vo veľkej miere závisí od vektora domácej politiky, a na tomto poli je ťažké nájsť dôvod na optimizmus.
Ak sa ruská propaganda rozhodne zamerať na negatívne dôsledky Bidenovho víťazstva, bude to rozdúchavať protiamerické nálady. To, aké kroky podniknú ruské orgány, vo veľkej miere závisí od včasných opatrení a vyhlásení Bidenovej administratívy. Ak Bidenov tím preukáže racionálny prístup k možným oblastiam spolupráce, minimálne to oddiali rozsiahlu protiamerickú propagandistickú kampaň akéhokoľvek druhu.
Vo svojej eseji o zahraničnej politike, zverejnenej v apríli minulého roka, sa Biden príliš nesústreďuje na Rusko, poukazuje však na ruskú agresiu a na potrebu udržiavať vojenské kapacity NATO pripravené. Esej obsahuje aj povzbudivý sľub pokračovať v nových dohodách o kontrole zbraní s Ruskom. Budúci prezident píše, že „musíme Rusko nechať pykať za porušenie medzinárodných noriem a stáť na strane ruskej občianskej spoločnosti, ktorá sa statočne postavila proti kleptokratickému autoritárskemu systému prezidenta Vladimira Putina“.
Bidenove komentáre majú pravdepodobne aktivovať najmenej dva leitmotívy ruskej propagandy. Po prvé, predvídateľné obnovenie aktívnej spolupráce medzi USA a európskymi krajinami v rámci NATO je dobrou zámienkou na to, aby ruský propagandistický stroj vniesol do života tému vojny. Ruskej verejnosti sa nevyhnutne začne predhadzovať hrozba vojenskej agresie zo strany USA a ich spojencov proti Rusku.
Táto hrozba nemá významný mobilizačný potenciál. Zahraničná politika a vojenská agenda od roku 2018 nezvýšili dôveru voči politickým autoritám. Súvisí to s tým, že väčšina Rusov si uvedomuje, že ich krajina získala svoju moc späť. Nepopulárny krok smerujúci k zvýšeniu dôchodkového veku v roku 2018 navyše verejnú mienku výrazne zameral na domácu a sociálno-ekonomickú problematiku. Nové dôkazy o agresívnej politike USA však protiamericky zmýšľajúcu časť spoločnosti nikdy neminú.
Výroba nepriateľa
Ďalšia propaganda sa bude týkať občianskej spoločnosti. Akékoľvek zhoršenie vzťahov so Západom má vždy negatívny dosah na ruskú občiansku spoločnosť, pretože štát na ňu zdvojnásobuje tlak. Aj verbálna podpora budúcej Bidenovej administratívy ruským občianskym organizáciám by mohla vyprovokovať nové legislatívne iniciatívy, ktoré ich činnosť obmedzia, nehovoriac o neopodstatnených právnych sporoch. Len týždeň po amerických voľbách predložila ruská vláda Dume návrh zákona, ktorý zavádza nové obmedzenia pôsobenia mimovládnych organizácií a vytvára ďalšie dôvody na ich zrušenie.
Možno je to iba náhoda, ale návrh zákona sa zameriava na „zahraničné financovanie“ (koncept, ktorý sa stále rozširuje), ako aj na spoluprácu nekomerčných orgánov s „nežiaducimi organizáciami“. Tento druh zákonodarstva je v Rusku už bežným javom, a teraz, v dôsledku Bidenovho dôrazu na agendu ľudských práv, bude ruská strana ešte represívnejšia. Bude to reakcia na to, čo vníma ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska prostredníctvom mimovládnych organizácií a jednotlivcov označených ako zahraniční agenti.
Septembrový prieskum vedený Levada Center ukázal, že 70 percent Rusov, ktorí sa domnievajú, že moderné Rusko má nepriateľov, označilo ako jedného z nich USA (žiadna iná krajina sa tomuto percentu nepriblížila). Viaceré prieskumy ukazujú, že priemerný Rus má k USA ambivalentný postoj, v ktorom sa spája pocit nadradenosti s komplexom menejcennosti. Na rozdiel od Ruska USA nemajú žiadnu dušu. Zároveň je to však ekonomická sila, z ktorej sa dá poučiť, a preto stojí za to s ňou spolupracovať.
Ak sa ruská propaganda rozhodne zamerať na negatívne dôsledky Bidenovho víťazstva, bude to rozdúchavať protiamerické nálady. To, aké kroky podniknú ruské orgány, vo veľkej miere závisí od včasných opatrení a vyhlásení Bidenovej administratívy. Ak Bidenov tím preukáže racionálny prístup k možným oblastiam spolupráce, minimálne to oddiali rozsiahlu protiamerickú propagandistickú kampaň akéhokoľvek druhu. Pokojný a pragmatický tón v úvodných vyhláseniach a kontaktoch môže mať dobrý vplyv aj na právne prípady a legislatívne iniciatívy zamerané na ruskú občiansku spoločnosť.
História ukazuje, že verejná mienka sa môže v prípade zlepšenia oficiálnych vzťahov medzi oboma krajinami tiež zlepšiť. Stalo sa tak počas zmierňovania vzťahov v 70. rokoch, čo by nebolo možné bez toho, že by Sovietsky zväz a USA neprijali predovšetkým pragmatické vyjednávacie pozície. Vo svojej správe pre Kongres o zahraničnej politike z roku 1970 navrhol prezident Richard Nixon v rokovaniach s komunistickými krajinami prijatie „spravodlivého a obchodného spôsobu“ a uznal, že Sovietsky zväz aj USA „si uvedomujú zásadný spoločný záujem na zastavení nebezpečnej sily pretekov v jadrovom zbrojení“.
Historické paralely, samozrejme, pokrivkávajú, poskytujú však predstavu o možných nástrojoch spolupráce a sú svedectvom pozitívneho vplyvu pragmatickej spolupráce na zmiernenie napätia vo vypätej domácej atmosfére.
Komentár vyšiel na: https://carnegie.ru/…entary/83319?…