Čo môžeme očakávať od Joea Bidena?

24.01.2021 10:00

Americkí demokrati sa posunuli jemne doľava. V domácej politike sa to prejaví budovaním univerzálnejších sociálnych služieb a „zelenou“ politikou. Ale ako sa to prejaví vo svetovej politike?

Ak chceme nájsť odpoveď, musíme si trochu zrekapitulovať pozíciu USA, tak ako sa sformovala v 20. storočí. Teoretici tvrdia, že sa americká politika pohybuje medzi izolacionizmom a univerzalizmom. V skutočnosti však reálna americká supersila nikdy neumožnila žiadnu politiku izolácie. USA od 1. svetovej vojny uskutočňujú v tej alebo inej forme politiku hegemónie. Vstupom do protihitlerovskej koalície a potom konfrontáciou so sovietskym blokom táto hegemónia už nebola len jednostranným americkým záujmom, ale desiatky a desiatky iných štátov hľadali americkú podporu, angažmán a intervencie.

USA v Prokrustovom lôžku

A tak sú USA – či chcú, alebo nechcú – vtesnané na Prokrustovo lôžko: nezasiahnete – nemecko-japonská fašistická expanzia ovládne svet; zasiahnete – máte zodpovednosť svet usporiadať, Pax Americana. Kórea, Indočína… Nezasiahnete – sovietsko-čínska expanzia ovládne Áziu, zasiahnete – beriete na seba riziko svetovej vojny a hekatomby obetí; Kuba – nezasiahnete, otvárate priestor sovietskej expanzii v Latinskej Amerike a jadrovému obkľúčeniu samotných USA, zasiahnete – je tu riziko jadrovej vojny; Kosovo – nezasiahnete, ste zodpovední za etnické čistky, zasiahnete – ste protisrbský agresor; Sýria: nezasiahnete – otvorili ste cestu pre diktatúru mäsiara Asada a iránsko-sýrsko-ruskú dominanciu na celom Strednom východe (a zradili ste Egypt, Izrael, Jordánsko, Saudov a sunnitov všeobecne), zasiahnete – milý Obama, si imperiálny prezident ako všetci americkí doteraz, vojnychtivý nositeľ Nobelovej ceny mieru; podporíš v Arabskej jari diktátorov, je zle, si proti ľudu, revolúcii a vidíš len diktátorov, čo ti slúžia; podporíš revolučné vystúpenie občanov proti diktátorom – je zle: vyvoláš iba chaos, zmätok, priestor pre teroristov.

Vývoz demokracie alebo spoločné pravidlá

Bush jr. v rozhorčenom patriotizme po teroristickom útoku na dvojičky už nechce iba korigovať lokálne konflikty (ako jeho otec v prípade irackej expanzie do Kuvajtu), ale vo svojom svätom rozhorčení a úspešnej vojenskej intervencii chce zavádzať priamo nové poriadky, prvé demokratické usporiadania medzi Afgancami či irackými Arabmi. Napriek mimoriadnemu úsiliu to proste nejde. Neúspechom Bushovho „nation-building“ v Afganistane a Iraku sa obdobie priamej globálnej dominancie USA končí.

Šanca USA udržať si miesto už nespočíva na ich holej sile, ale v tom, či túto silu využijú na nové, spravodlivejšie usporiadanie sveta: od obchodných pravidiel, svetového finančného systému (ktorý stále ovládajú), odzbrojovania a kontroly zbrojenia cez riešenie klimatických zmien až po ľudskoprávne intervencie.

Obama sa – napriek domácej, predovšetkým kongresovej kritike, až úzkostlivo vojne aj vývozu demokracie vyhnúť chce. Ideologicky to priamo postaví tak, že „…USA vytvorili sieť obchodu, podporovali medzinárodnú právnu architektúru a inštitúcie a aj preliali americkú krv na iných kontinentoch nie preto aby vybudovali novú ríšu, ale aby tvarovali svet, v ktorom viac indivíduí a národov môže určovať svoj vlastný osud, žiť v mieri a dôstojnosti…“ Preto USA musia hľadať stratégiu „národnej obnovy a globálneho líderstva“. To sa však podľa Obamu nedá dosiahnuť „cez unilaterálne akcie USA a osobitne nie cez vojenské akcie“. A tak v boji s teroristami uprednostňuje drony, v odpore k diktátorom sankcie a v obchode vyjednávania.

Bidenove úmysly v kliešťoch reality

Biden bude pokračovať v Obamovej politike, veď napokon bol jeho viceprezidentom. Lenže to si vyžaduje jednoznačne preusporiadať celú svetovú politiku, tak ako sa utvorila po II. svetovej vojne. Toto povojnové usporiadanie je nepochybne kompromisným projektom štyroch imperializmov: na strane „liberálnych demokracií“ (ako boli postulované v Atlantickej charte) Británia, Francúzsko s hegemóniou USA a na strane „socialistických štátov“ (ako boli ustanovené vo Varšavskej zmluve) s hegemóniou ZSSR. Hegemónia USA bola navyše podopretá ich hospodárskou silou, 3-krát takou ako sovietska a 5-krát takou ako britská, produkujúca polovicu svetovej výroby a spravujúca tri štvrtiny zlatých rezerv.

Lenže situácia má dnes úplne inú dynamiku, USA už takýmto hegemónom nie sú. A podstata nespočíva iba v tom, akých spojencov si budú hľadať, ale v tom s akým cieľom. Šanca USA udržať si miesto už nespočíva na ich holej sile, ale v tom, či túto silu využijú na nové, spravodlivejšie usporiadanie sveta: od obchodných pravidiel, svetového finančného systému (ktorý stále ovládajú), odzbrojovania a kontroly zbrojenia cez riešenie klimatických zmien až po ľudskoprávne intervencie.

Prvé Bidenove „dekréty“ naznačujú, že by sa po tejto ceste mohol pustiť. Návrat ku Parížskej klimatickej dohode, do Svetovej zdravotníckej organizácie či k nukleárnej dohode s Iránom nie sú zlé predzvesti. Lenže multilaterálne vytváranie spoločných svetových pravidiel si vyžaduje úzku spoluprácu s Európskou úniou, pokus vtiahnuť Rusko do rozhodovacích štruktúr svetovej politiky, rovnako ako „demokratizovať“ Čínu ponukou oveľa výraznejšieho podielu na rozhodovaní a svetovom obchode a financiách. A to sú všetko faktory, ktoré nie sú ani plne v Bidenovej moci a budú si na americkej pôde vyžadovať tvrdý boj so zakoreneným hospodárskym protekcionizmom a s hegemonistickými sklonmi. Či to Biden dokáže, je otázne. Ale držím mu palce.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#USA #Joe Biden
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku