Vysoké školy sú v tom nevinne?

Je až neuveriteľné, koľko poloprávd sa podarilo vtesnať profesorovi Mariánovi Peciarovi, predsedovi Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity, do rozhovoru v denníku Pravda (22.1. 2021, Školy majú učiť a nie prispôsobovať sa študentom). Vytvára nimi dojem, že vysoké školy sú nevinné baránky, ktoré štát dotlačil do situácie, keď musia dávať tituly aj slabým študentom. A po rokoch sa z niektorých vykľujú plagiátori.

27.01.2021 14:00
debata (5)

Prvá polopravda sa nachádza hneď v úvodnej vete: „Vysoké školstvo na Slovensku nie je predmetom spoločenského záujmu a diskusie v miere, akú by si zaslúžilo.“ (článok Školy majú učiť a nie prispôsobovať sa študentom).

Pýtam sa – kedy od novembra 1989 sa vysoké školy pokúsili o získanie pozornosti? Ani Slovenská rektorská konferencia, ani Rada vysokých škôl nepredkladajú návrhy úprav vysokoškolského zákona, ktorými by chceli svoje postavenie zmeniť, hoci na univerzitách pôsobí právna elita národa. Vždy čakajú, s čím príde ministerstvo, a potom to takmer s istotou odsúhlasia. Mne z toho vychádza opak – majú takú pozornosť, o akú sa svojou aktivitou starajú.

Prof Peciar vraví: „Mladí ľudia, ak chcú niečo dosiahnuť v intelektuálnej a odbornej rovine, nemôžu dostávať skúšky ani tituly zadarmo.“ Aj vy sa pýtate, prečo ich dostávajú? Lebo dotácie sú prideľované „na hlavu“. Prichádzajú, kým je študent zapísaný. Nevadí, že sa neučí. Klesajúca kvalita absolventov je odrazom nedostatočnej kontroly vedomostí počas piatich rokov. Na štátnici je potom každému ľúto vyhodiť ťuťmáčika.

Klesajúcu kvalitu absolventov odôvodňuje profesor Peciar vysokým počtom študentov. Ten je podľa neho privysoký napríklad preto, lebo „jedným z prostriedkov znižovania nezamestnanosti v kríze bolo navyšovanie počtu vysokoškolských študentov“. Ako je teda možné, že nedostatočne pripravení študenti dokončili štúdium? Zabrániť im v tom mohli len a len učitelia. Vraví: „Mladí ľudia, ak chcú niečo dosiahnuť v intelektuálnej a odbornej rovine, nemôžu dostávať skúšky ani tituly zadarmo.“ Aj vy sa pýtate, prečo ich dostávajú? Lebo dotácie sú prideľované „na hlavu“. Prichádzajú, kým je študent zapísaný. Nevadí, že sa neučí. Klesajúca kvalita absolventov je odrazom nedostatočnej kontroly vedomostí počas piatich rokov. Na štátnici je potom každému ľúto vyhodiť ťuťmáčika.

Súhlasím s profesorom Peciarom, že „nemôžeme kvôli pár nepoctivcom, ktorí sa nájdu v každom ročníku, budovať atmosféru strachu a vyhrážania sa“. Ale nejde len o študentov. STU sa nedokázala zbaviť ani plagiátorov z radov akademického zboru. Im by trocha strachu z podvádzania nezaškodilo, nehovoriac o trestoch za lajdáctvo pri filtrovaní dobrých a zlých študentov.

Doslova ma šokoval výrok, že silnou stránkou školy sú „obetaví jednotlivci či tímy, ktoré sú ostrovčekmi pozitívnej deviácie“. Očividne si je vedomý, že takí sú na STU v menšine. Ako to, že ako bývalý prorektor neprepustil z univerzity tých, kvôli ktorým sú tí obetaví iba výnimkami? Prečo sa o to nesnaží dnes ako predseda akademického senátu?

Leitmotívom rozhovoru je odpor voči externým zásahom do života vysokých škôl. Stál by som na jeho strane, keby som netušil, že verejné vysoké školy sú financované takmer výlučne zo štátneho rozpočtu. Je preto zvláštne, že sa domnieva, že štát môže platiť, ale nesmie zasahovať do ich vnútorného fungovania. Pritom pripúšťa klesajúcu kvalitu absolventov, konštatuje, že kvalitní pracovníci sú ostrovmi pozitívnej deviácie, že sa v škole opakujú príklady plagiátorstva na všetkých úrovniach, atď. Filozofia „plaťte, plaťte, plaťte, ale na prsty sa nám nepozerajte“ určite kvalitu vysokých škôl nezvýši.

Profesor Peciar vidí príčiny v médiách, vo verejnom obstarávaní, na základných a stredných školách, na ministerstve školstva a kdekade inde. Nepohľadá nejaké aj na STU?

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #vysoké školy #Slovenská rektorská konferencia #STU Bratislava #Rada vysokých škôl