Zriedkavo by sa majetková zodpovednosť za nekvalifikované rozhodovanie politika dala vyčísliť tak presne ako v prípade, keby nový zákon o rozpočtovej zodpovednosti v NR SR, známy ako zákon o dlhovej brzde, stroskotal vinou Richarda Sulíka.
Reforma dlhovej brzdy by ušetrila veľké peniaze
Povedal to pred trištvrte rokom šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Zákon v podobe, ako bol v roku 2011 prijatý, zväzuje ruky agentúre, ktorá spravuje štátny dlh. Nedovoľuje jej požičať si viac ani vtedy, keď sú na trhu mimoriadne výhodné podmienky. Slovenská republika je jediná v eurozóne, ktorá nie je schopná sa na horšie časy predzásobiť. Keby sme 12-ročný dlhopis, ktorý sme chceli vydať minulý rok, povedal Bytčánek v interview, vydali koncom roka, tak by bol minimálne o pol percentuálneho bodu lacnejší. Pri objeme dve miliardy eur za 12 rokov by to mohlo byť okolo 300 miliónov eur. No zákon o dlhovej brzde to neumožnil. Ak sa zákon neupravil a obdobná situácia sa zopakuje, podľa princípu hmotnej zodpovednosti by stratu mal uhradiť ten, kto ju spôsobil.
Jednosmerná letenka pre Danka
V septembri 2019 v reakcii na výroky predsedu NR SR Andreja Danka o zbytočnosti dlhovej brzdy reagovala SaS takto: „Ak nebude mať Slovensko dlhovú brzdu, skončí v bankrote.“ Líder opozičného OĽaNO Igor Matovič nielenže varoval, že zvyšovaním dlhu by sa Slovensko vydalo na grécku cestu, ktorá by znamenala bankrot štátu, ale aj konal. Majster zabávač daroval Andrejovi Dankovi jednosmernú letenku do gréckych Atén. Aby sa Slovensko vyvarovalo zvyšovaniu dlhov.
Nielenže si opozícia s koalíciou medzitým vymenili stoličky, no okolnosti všetkých zaskočili. Ak dôsledky koronakrízy budú horšie, ako boli tie po finančnej kríze, na ich zmiernenie bude musieť štát vynaložiť väčšie zdroje. Vo všetkých štátoch zasiahnutých pandémiou to povedie k rastu ich zadlženosti. Slovensko nemôže byť výnimkou, či sa na to opozícia sťažuje, alebo nie. Vládne strany by mali adekvátne reagovať. Dlh sa zvýši, no mali by urobiť maximum preto, aby jeho splácanie nebolo pridrahé. To je kľúčové, čo by mal nový zákon o rozpočtovej zodpovednosti pomôcť dosiahnuť.
A to sme socialisti
A to sme socialisti! Vytasil sa opozičný Robert Fico s tým, že nepodporí zákon o dlhovej brzde, ktorý by umožnil ďalej zadlžiť štát a zároveň by zakázal zvyšovať dane. Ak by nepodporil Hegerov-Sulíkov zákon, bolo by to v poriadku. Prečo by ale nemal podporiť Hegerov zákon bez Sulíkovej daňovej brzdy?
Na Hodine otázok 18. 5. 2017 dostal vtedajší predseda vlády Robert Fico od svojho straníckeho kolegu Petra Šucu otázku: „Pán predseda, prečo neuvoľníme dlhovú brzdu, aby sme z týchto financií urýchlene dostavali chýbajúce diaľničné úseky na Slovensku?“ V odpovedi R. Fico najskôr poukázal na to, že na prijatí zákona o dlhovej brzde sa „zhodol takmer celý parlament“. Nedopovedal, že vtedy opozičný Smer-SD podporil legislatívny paškvil preto, aby presvedčil o „rozpočtovej zodpovednosti“ svojej strany, ktorú pravicová vláda a jej naklonené média vydávali za rozpočtovo nezodpovednú.
Ak SaS vydiera OĽaNO, že bez zavedenia daňovej brzdy nepodporí dlhovú brzdu, Smer-SD a Hlas-SD majú výnimočnú príležitosť podporiť zákon predkladaný Hegerom. Nielenže by mohli vyrokovať niektoré prijateľnejšie úpravy v zákone, no predovšetkým zamedziť vysokým finančným stratám, ktoré by vznikli, keby sa novela zákona nepresadila.
V druhej časti 60-riadkovej odpovede sa R. Fico odvolal na vládny program, ktorý avizoval, že vláda presadí zmenu ústavného zákona tak, aby sa sankčné pásma nadviazali na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, aby sa zohľadnili strategické verejné investície pri uplatňovaní sankcií a nastavili parametre sankčných pásiem tak, aby podporovali hospodársky rozvoj Slovenska.
Návrh ministra Eduarda Hegera chce v princípe to isté. Je doplnený o tzv. výdavkové stropy, ktoré chcel presadiť aj iný minister vlády za Smer-SD Ladislav Kamenický. Žiaľ, ak výdavkové stropy prejdú, v postcovidovej recesii sa čoskoro ukážu ako zhubné. Nehovoriac o tom, že sú neprijateľným zásahom do princípov fungovania demokratického štátu.
V politickej abecede opozičná strana zásadne neprepožičiava svoje hlasy vládnym zákonom. Aj tu však platia výnimky. Ak SaS vydiera OĽaNO, že bez zavedenia daňovej brzdy nepodporí dlhovú brzdu, Smer-SD a Hlas-SD majú výnimočnú príležitosť podporiť zákon predkladaný Hegerom. Nielenže by mohli vyrokovať niektoré prijateľnejšie úpravy v zákone, no predovšetkým zamedziť vysokým finančným stratám, ktoré by vznikli, keby sa novela zákona nepresadila. Mohli by takto opätovne ukázať, ako im „záleží na Slovensku“. Okrem toho by pridali ďalšie polienko do rozhárajúceho sa ohňa nezhôd vo vládnej koalícii.
Ak to neurobia, nemôžu seba nazývať socialistami – a navyše ukážu aj kus politického diletantizmu.