Jeden volebný obvod musí skončiť

Adekvátne zastúpenie krajov v parlamente nie je možné. Nie preto, že platí „vyhraj voľby a môžeš všetko“, ale preto, lebo kľúčom k úspechu je zrušenie jedného volebného obvodu. Tento Mečiarov dar bol „taký zlý“, že z neho partaje profitujú viac ako dvadsať rokov.

01.02.2021 14:00
46

Jeden volebný obvod zavedený pre parlamentné voľby v jeseni 1998 mal jediný cieľ. Postaviť úspech vtedajšieho HZDS na osobe jeho lídra. Mal potiahnuť kandidátku tak, aby získal čo najviac hlasov bez ohľadu na to, aké zastúpenie budú mať v parlamente jednotlivé kraje.

Poslušnosť, oddanosť, určite aj zásluhy boli alfou a omegou pre získanie poradia na kandidátnej listine. Vtedajšia opozícia to, samozrejme, kritizovala. Mala záujem ponechať dovtedajší model, v ktorom boli kandidátne listiny zostavované podľa krajov. S kritikou neuspela, ale potom to ani nezmenila. Teraz musíme konštatovať, že máme za sebou sedmoro parlamentných volieb v jednej kandidátke, do parlamentu prichádzajú politici so stovkami preferenčných krúžkov a to celé vyvoláva dojem, že to stačí. To ale vôbec nestačí. Kvôli zlému volebnému systému skorodoval aj ten politický. Svedčí o tom hneď niekoľko faktov.

Korózia systému

Partajné značky na regionálnej úrovni dlhodobo valcujú nezávislí kandidáti v komunálnych aj v regionálnych voľbách. Partaje zháňajú svojich nominantov do platených okrskových komisií cez sociálne siete. Do nehonorovaných volebných komisií na úrovni okresov dokáže dať nominantov v priemere 4 – 5 strán či koalícií. S odstupom času to už berieme ako samozrejmosť, ktorá však ilustruje realitu prázdnoty. Paradoxné je, že v krajine, ktorá sa má uberať smerom k decentralizácii, v krajine, kde pred 20 rokmi boli zriadené samosprávne kraje, ideme vo vrcholovej politike presne opačne. Posilňovaním vplyvu straníckych centrál, s čím sa spája oligarchizácia politiky.

Proti túžbe straníckych centrál

Presne tak pôsobia výsledky nedávneho prieskumu agentúry AKO. Z prieskumu o.i. vyplýva, že až 8 z 10 opýtaných už v minulosti do Národnej rady volili kandidátov, ktorých predtým nikdy osobne nestretli. To dokazuje, že politika sa od roku 1998 vzdialila priamemu kontaktu s ľuďmi. Tento postoj opýtaných zároveň dokazuje typ voličského správania, ktorý je ochotný rešpektovať voľbu politikov, ktorí sú relatívne cudzí. Voliči tak vo voľbách vyberajú politikov, pri ktorých majú určitý pocit tlmočený ich mediálnou prezentáciou, čo v praxi umocňuje personalizáciu politiky v podobe silného lídra, prípadne malej skupiny mediálne exponovaných politikov.

Jeden volebný obvod pre celé Slovensko nám škodí. Ak si priznáme fakt, že potrebujeme zásadné spoločenské a politické zmeny, súčasný model musíme nahradiť lepším. Keď si doprajeme toľko volebných obvodov, koľko máme krajov, pristúpime k zásadnej reforme, k systémovej obnove Slovenska. Stačí politická vôľa a netreba na to ani časté zaklínadlo – financie.

Z prieskumu tiež vyplýva, že len 15,5 % opýtaných volilo len takých kandidátov do NR SR, ktorých už niekedy osobne stretli. Aj to je vzhľadom na to, že od roku 1998 má Slovensko ako jedna z mála krajín jeden volebný obvod, pomerne vysoké číslo. Uvedené dáta sú politikom proti srsti, ale dokazujú, že aj ľudia začínajú cítiť defekty volebných pravidiel. Potrebujú viac ako politikov v médiách či na sociálnych sieťach.

Nechceme anonymných politikov

Z prieskumu tiež vyplýva, že viac ako 6 z 10 respondentov sa prikláňa k názoru, že poslanec NR SR by mal mať trvalý pobyt v tom kraji, za ktorý kandidoval do parlamentu. Ak sa pozrieme na regionálne zastúpenie jednotlivých krajov v Národnej rade, je viac ako isté, že mandáty sú rozdelené neférovo. Bratislava je počtom obyvateľov tretí najmenší kraj, no má obrovský apetít na mandáty v parlamente. Paradoxne, dvadsať rokov od zriadenia vyšších územných celkov máme jeden volebný obvod, ktorým si stranícke centrály uzurpujú väčšie právo, ako by im vzhľadom na trend decentralizácie a obmedzovania centrálnej vlády patrilo.

Ak by Slovensko malo toľko volebných obvodov, koľko krajov, potom by bolo veľmi jednoduché mandáty prerozdeľovať podľa počtu obyvateľov v každom z krajov. V praxi by to napríklad znamenalo, že Bratislavskému kraju by patrilo 17 mandátov v parlamente, avšak momentálne ich má 51 (pričom po voľbách v roku 2016 ich mal 54 a dokonca po voľbách v roku 2010 až 71). Najväčší kraj na Slovensku je Prešovský. Na počet obyvateľov by mu patrilo 23 mandátov. Momentálne ich má 21, pričom po voľbách v roku 2016 mal historicky najmenej – a to 12 poslancov. Druhý najväčší kraj je Košický. Ten zastupuje 17 poslancov, pričom po voľbách v roku 2016 mal podobne ako Prešovský kraj historicky najmenej mandátov – a to 12. Na počet obyvateľov by mu však patrilo 23 mandátov. Po posledných parlamentných voľbách si polepšil Žilinský kraj, ktorý má aktuálne 15 mandátov, kým po voľbách v roku 2016 mal 14 poslancov. Lenže na počet obyvateľov by mal mať 17 mandátov. Nitriansky kraj si po minuloročných voľbách pohoršil. Má 11 poslancov v parlamente, kým po voľbách v roku 2016 mal 16 mandátov. Presne takýto počet by mu mal patriť podľa počtu obyvateľov. Banskobystrický kraj má aktuálne zastúpenie 15 mandátmi, hoci po voľbách v roku 2016 ich mal 18, ale na počet obyvateľov mu patrí 19 mandátov. Aktuálne s počtom poslancov klesol aj Trenčiansky kraj, lebo má 8 poslancov, hoci po voľbách v roku 2016 ich mal 10, a na počet obyvateľov mu patrí 17 mandátov. Trnavský kraj má 12 poslancov v parlamente, hoci po voľbách v roku 2016 mal 14 mandátov. Na počet obyvateľov by mal mať garanciu 16 mandátov.

Je zároveň korektné uviesť, že počet poslancov sa mení aj v závislosti od regiónu, z ktorého pochádzajú náhradníci, čo znamená, že tento počet sa v priebehu volebného obdobia môže naďalej meniť, ale stále to nebude férové vo vzťahu k počtu obyvateľov za konkrétny kraj, z ktorého pochádza poslanec parlamentu, lebo aj toto blokuje jeden volebný obvod.

Ako keby sa vyskytli

Viac ako 6 z 10 respondentov by si podľa prieskumu prialo, aby v budúcnosti volili do Národnej rady Slovenskej republiky len poslancov za ten kraj, v ktorom žijú. Približne 3 z 10 opýtaných by si nepriali, aby v budúcnosti volili do NR SR poslancov za ten kraj, v ktorom žijú. Tento postoj znásobuje fakt, že v parlamente pôsobia poslanci z regiónov, ktorí získali mimoriadne nízky počet preferenčných krúžkov, napriek tomu obsadili poslanecké mandáty. Síce majú blízko k vedeniu strany, ale reálny politický výtlak nemajú od voličov, ale na základe dobrého miesta na kandidátnej listine.

Napríklad po parlamentných voľbách v roku 2002 pôsobili v parlamente poslanci, ktorí vo voľbách získali 797, 881, 848 či 1 392 preferenčných krúžkov. Dokonca v roku 2006 sa ministrom financií stal Ján Počiatek, ktorému vo voľbách dalo preferenčný krúžok 597 voličov. V roku 2016 sme tiež boli svedkami toho, ako mandát poslanca získali kandidáti so ziskom 235, 480, 662, 793, 883 či 946 preferenčných krúžkov. Ale ani po minuloročných voľbách nemôžeme hovoriť o tom, že v parlamente pôsobia poslanci so silným mandátom od voličov. Veď poslanecký mandát vykonávajú poslanci so ziskom 378, 511, 555, 668 či 995 preferenčných krúžkov. Sú tam z vôle straníckej centrály, nie výtlakom od voličov. Pôsobia skôr tak, ako keby sa v parlamente vyskytli a nie tak, že sme ich z regiónov vyslali do práce.

Od dát k riešeniu

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že „podporí začatie odbornej diskusie, ktorej cieľom bude analýza úpravy volebného systému a zmeny volebných obvodov vo voľbách do NR SR“. Zdá sa však, že avizovaná diskusia nebude stačiť. Potrebujeme dopriať voličom, a v záujme štandardizácie partají aj im toľko volebných obvodov pre parlamentné voľby, koľko máme krajov. Jeden volebný obvod pre celé Slovensko nám škodí. Ak si priznáme fakt, že potrebujeme zásadné spoločenské a politické zmeny, súčasný model musíme nahradiť lepším. Keď si doprajeme toľko volebných obvodov, koľko máme krajov, pristúpime k zásadnej reforme, k systémovej obnove Slovenska. Stačí politická vôľa a netreba na to ani časté zaklínadlo – financie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
46 debata chyba
Viac na túto tému: #volebný systém #poslanci #Národná rada #kraje #jeden volebný obvod