Priamo do očí bijú nízke hodnoty úmrtnosti na COVID-19 v Číne. Tam sa infikovalo do dnešného dňa len 100-tisíc ľudí a z toho 4 817 zomrelo, index úmrtnosti 0,3 je takmer neuveriteľný, hlavne keď sa porovná s iným ekonomickým gigantom, ako sú Spojené štáty. Podobne Veľká Británia, Taliansko, ale hlavne Belgicko a Česká republika so svojimi indexmi vyvolávajú mnohé otázky nielen o úspešnosti liečby, ale aj o zdraví celej tamojšej populácie.
Čo prezrádza covid?
Nielen odborná verejnosť už dnes vie, že vírus kosí hlavne starých a chronicky chorých. S trochou preháňania môžeme COVID-19 označiť ako istý typ „crash“ testu pre tých, ktorí sa liečia dlhodobo na srdcové poruchy, vysoký krvný tlak, onkologické ochorenia či metabolické poruchy s nadváhou a so zlyhávaním obličiek.
Určite je tých chorôb viac, ale títo pacienti majú jednu vec spoločnú – ak úspešne prejdú „covidovým tunelom“ (inak povedané, ak prežijú), znamená to, že ich liečba základnej choroby bola asi správna. Z toho môžeme logicky odvodiť, že tí, ktorí zomreli, boli vlastne naďalej chorí a zrejme liečení zle. Ich zdravie bolo príliš krehké.
Pohľad na tabuľku úmrtnosti na COVID-19 nám naznačuje, že niečo škrípe aj v zdravotníctve vyspelých štátov. V Európe v tomto smere vedie Belgicko, ktoré má index úmrtnosti 183,7, čo je napríklad v porovnaní s Indiou, kde bolo infikovaných vyše 10 miliónov ľudí a zomrelo tam „len“ 154-tisíc ľudí, enormné číslo. Index úmrtnosti je tam 11,4. Vyzerá to, akoby ich populácia bola mladšia, odolnejšia, jednoducho zdravšia. Mali by sme zistiť prečo.
Je možné, že na celom svete mohlo byť vyše dvoch miliónov ľudí liečených nesprávne? Nie na COVID-19, ale na základné ochorenie, ktoré tento krutý vírus surovo ukončil. To vyvoláva otázky, ako to vlastne liečime, na čo sme sústredení?
Kríza modernej medicíny
Žiaľ, moderná medicína je priveľmi ovplyvnená farmaceutickými firmami, rada lieči aj bez toho, aby poznala detailne príčinu choroby. Západná medicínska tradícia sa dlhodobo sústredí na dôsledky, a menej už na príčiny, a uponáhľaný náročný život v takzvanom vyspelom svete situácii neveľmi napomáha. No „na vine“ v takejto patovej situácii nie sú iba lekári, ale aj samotní pacienti, ktorí sa v tejto rýchlej dobe nemajú čas poriadne liečiť, chcú len „pilulku“, lebo ich niečo pichá, bolí alebo im to bráni ísť lyžovať. Pacient dostane tabletku na vysoký tlak a nik nepátra, prečo ho má vysoký.
Pokroky v chemoterapii sú enormné, nesmierne obdivuhodné a záslužné. Veľa ľudí sa podarilo zachrániť, ale ešte viac by ich bolo zdravých vtedy, keby vedeli, čo majú naozaj robiť, aby rakovinu, túto strašnú pliagu modernej doby, nedostali, presnejšie, aby urobili všetko pre to, aby jej pravdepodobnosť čo najviac znížili. Lekárska veda je nám dlžná mnoho odpovedí, nielen v onkológii. Keby sa prostriedky venované na vývoj nových liekov venovali na skutočné vedecké pátranie po príčine vzniku rakoviny a mnohých iných chorôb, tak by sme sa určite dostali ďalej.
Zdravotníctvo na rázcestí
Ľudstvo, ktoré dokáže ovládnuť vesmír a diaľkovo riadiť pristávacie manévre na Mesiaci či na Marse, by nepochybne vedelo spojiť sily a odhaliť tajomstvo staré ako ono samo. Pohľad na tabuľku úmrtnosti na COVID-19 nám naznačuje, že niečo škrípe aj v zdravotníctve vyspelých štátov. V Európe v tomto smere vedie Belgicko, ktoré má index úmrtnosti 183,7, čo je napríklad v porovnaní s Indiou, kde bolo infikovaných vyše 10 miliónov ľudí a zomrelo tam „len“ 154-tisíc ľudí, enormné číslo. Index úmrtnosti je tam 11,4. Vyzerá to, akoby ich populácia bola mladšia, odolnejšia, jednoducho zdravšia. Mali by sme zistiť prečo.
Okrem Číny a Japonska má dobré čísla aj Južná Kórea. To, že ide o východné krajiny, niečo napovedá už z diaľky, a nie je to až taká novinka. Po skončení tejto pandémie dôjde určite k mnohým retrospektívnym štúdiám, kde sa vyhodnotia opatrenia proti šíreniu infekcie a spôsoby liečby infikovaných. Západná medicína si bude musieť stanoviť asi nové priority, prehodnotiť svoju zdravotnú politiku, svoje východzie body, a objektívne vyhodnotiť zdravotný stav svojho obyvateľstva.
Jednou z najdôležitejších štúdií bude objektívne zhodnotiť pomer chronicky chorých medzi obeťami. Možno sa napokon ukáže, že infekcia COVID-19 je len niečo ako bežná silná chrípka, ktorej mortalita je daná počtom chronicky chorých v populácii.