Vakcíny: kto platí, kto zarába?

Charakteristickým rysom kapitalizmu je zospoločenštenie nákladov a privatizácia ziskov. Pre overenie tohto faktu nie je potrebné štúdium politickej ekonómie, postačí vnímavosť k súčasnému dianiu v súvislosti s pandémiou.

15.02.2021 14:00

Ľudstvo už prekonalo niekoľko pandémií, nijaká sa však rýchlosťou svojho šírenia a rozsahom nevyrovná tej súčasnej. V priebehu necelého polroka od prvého prípadu ochorenia COVID-19 sa vírusu podarilo paralyzovať takmer celý svet. Predpoklady k takémuto rapídnemu rozšíreniu choroby vytvorila ekonomická a technologická globalizácia, expresnú distribúciu vírusu do sveta umožnil masový cestovný ruch a obchodná premávka. Tí, ktorí na zahraničné dovolenky nemajú prostriedky, hoci nadnárodný biznis poháňajú svojou prácou, k šíreniu pandémie prispeli najmenej, zato sú najväčšími podielnikmi jej negatívnych dôsledkov.

Verejné zdroje, súkromné zisky

Motivační rečníci tvrdia, že každá kríza je príležitosťou. Ako pre koho. Kým bežní pracujúci sa môžu v čase plošnej uzávery tešiť nanajvýš z času stráveného s najbližšou rodinou, technologické a farmaceutické korporácie vykazujú rekordné zisky. Facebook svoj príjem z reklamy len za posledný rok zvýšil o tretinu a tržby šiestich najväčších farmaceutických gigantov dohromady vlani predstavovali viac než štvrť bilióna dolárov. Príjmy Pfizeru, ktorý je zapojený do výskumu a vývoja vakcíny, boli vlani väčšie než u exportérov ropy, akým je napríklad Kuvajt. Je za týmto komerčným úspechom ťažká práca majiteľov korporácií a ich vrcholového manažmentu? Fakty nič nehovoria o údajnej podnikateľskej genialite, zato dokumentujú kúzelnú premenu verejných financií na súkromný profit.

Americká firma Moderna vyvinula očkovaciu látku prakticky výhradne z vládnych zdrojov. Náklady teda znáša verejnosť, no zisk z vôbec najdrahšej vakcíny na trhu náleží súkromným akcionárom firmy.

Jedna z vakcín schválených na použitie v EÚ je od Moderny. Americká firma vyvinula očkovaciu látku prakticky výhradne z vládnych zdrojov s menším príspevkom neziskových organizácií. Náklady teda znáša verejnosť, no zisk z vôbec najdrahšej vakcíny na trhu, ktorá je oproti iným očkovacím látkam dva- až šesťnásobne drahšia, náleží súkromným akcionárom firmy. Verejné zdroje nadpolovične zafinancovali aj prvú fázu vývoja ďalších troch vakcín, licencie na ich výrobu aj tržby z predaja však ostávajú v privátnom vlastníctve. Nejde len o problém ekonomický, ale aj politický a zdravotný.

Nútené licencovanie

V posledných dňoch sa objavili správy, že výrobné kapacity vakcín sa rozšíria a možno sa očkovacie látky budú vyrábať aj na Slovensku, ak sa pre ne podarí získať komerčnú licenciu. Možný – a žiaduci – je však razantnejší postoj: nútené licencovanie. Ide o praktickú legislatívnu možnosť, ako v krízovom období vyňať licenciu na výrobu vakcíny spod patentovej ochrany a umožniť tak rýchlejšiu a masívnejšiu produkciu očkovacej látky.

Transparentnosť vo vývoji a voľný prístup k jeho výsledkom by výrazne pomohli nielen dôvere v očkovanie, ale aj rýchlosti jeho postupu. Tempo vakcinácie je zásadné nielen z hľadiska minimalizácie ekonomických škôd, ale predovšetkým ujmy na zdraví a životoch ľudí. Rovnomernejšia distribúcia vakcín vo svete by zachránila dvojnásobok životov v porovnaní so súčasným stavom, keď sa najrýchlejšie očkuje v Európe a Severnej Amerike, zatiaľ čo sa mnohí obyvatelia rozvojových krajín k očkovaniu nedostanú pred rokom 2023. Výrazné rozdiely v miere zaočkovania naprieč svetovými regiónmi navyše zvyšujú riziko nových, nebezpečnejších mutácií vírusu.

Chrániť zdravie ľudí

Celoúnijná občianska iniciatíva Právo na liečbu sa usiluje o urýchlenie vývoja a výroby bezpečných a účinných vakcín s ohľadom na ich ústredný účel: chrániť zdravie a životy ľudí, nie vytvárať zisk. Nútené licencovanie a otvorenie prístupu k výskumu a vývoju vakcín môžu nielen pomôcť ušetriť obete svetovej humanitárnej krízy, ale aj umožnia vedcom pružnejšie reagovať na nové vírusové mutácie. Tieto nástroje sú k dispozícii ihneď. Z dlhodobého hľadiska potrebujeme vo vede a výskume posilniť verejný záujem nad súkromným a zdravotníctvo (vrátane farmaceutického priemyslu) získať pod demokratickú kontrolu, aby sa všetky prostriedky dostali k tým, ktorí ich potrebujú.

Podľa možného a nádejného scenára sa koncom tohto roka alebo v priebehu toho nasledujúceho bude život v Európe oslobodzovať spod prísnych epidemiologických opatrení. Stámilióny detí vo svete však naďalej nebudú mať prístup k vzdelaniu a ich rodičia k zdrojom obživy.

Problémy nepominú ani v Spojených štátoch či v EÚ. Američania zakúšajú rekordnú nezamestnanosť a mnohí sú odkázaní na potravinové banky ako v časoch hospodárskych kríz 20. storočia. Zotavovanie sa Európskej únie síce vyzerá vďaka pozostatkom sociálneho štátu a Plánu obnovy nádejnejšie, nie však bez ťažkostí. Podobne ako klimatická kríza, aj pandémia roztvorila triedne a regionálne nožnice, bez ráznych riešení však v konečnom dôsledku tragicky zasiahne všetkých.

V minulom storočí sa po vojnách úlohy obrátili: náklady na rekonštrukciu šli prostredníctvom daní na účet súkromného kapitálu a zisk sa cez verejné investície distribuoval do spoločnosti. Vojna s COVID-19 ešte zďaleka nie je na konci, ale už teraz potrebujeme plán, čo robiť po nej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #vakcína #moderna #Covid-19