Podľa ministerstva je dôvod hlavne environmentálne riziko a ochrana životného prostredia. A to i napriek názoru odborníkov, že spaľovanie tohto odpadu na Slovensku je bezpečné a nehrozí žiadne riziko. Ani pri spaľovaní domáceho odpadu, ani odpadu dovážaného zo zahraničia. Kapacity na spaľovanie rádioaktívneho odpadu na Slovensku sú nielen bezpečné, ale sú aj dimenzované na väčšie objemy spaľovaného odpadu, ako vzniká u nás. Už pri ich výstavbe sa predpokladalo, že svoje prevádzkové kapacity naplnia dovážaným odpadom. Poddimenzované kapacity a „nedostatok“ odpadu môžu spôsobiť nielen prevádzkové, ale aj ekonomické problémy spaľovne.
To, že ak technologické zariadenie vrátane spaľovní nepracuje na plný projektovaný výkon, vznikajú ekonomické straty, si rezort životného prostredia asi uvedomil v prípade iného odpadu – komunálneho. Slovensko v súlade s aktivitami Európskej komisie v oblasti odpadového hospodárstva prijalo svoju Stratégiu environmentálnej politiky do roku 2030. Prijatá stratégia rešpektuje aj zásady obehového hospodárstva a cirkulárnej ekonomiky.
Prihlásilo sa tiež k Európskej hierarchii odpadového hospodárstva, ktorá je prezentovaná pyramídou, resp. obrátenou pyramídou priorít odpadového hospodárstva. Najvyššie poschodie pyramídy a najväčšou prioritou je predchádzanie vzniku odpadu, pokračuje príprava odpadu na opätovné zhodnotenie. Zhodnotenie odpadu predstavujú dve poschodia pyramídy – recyklácia a energetické zhodnotenie, spaľovanie. Pritom jasnú prioritu má recyklácia vrátane kompostovania. Posledným poschodím a najmenej žiaducou aktivitou je skládkovanie. Vyjadruje to i „spodok“ pyramídy. Práve aktivity v predchádzajúcich dvoch poschodiach majú prispieť k žiaducemu efektu – k minimalizácii skládkovania.
Je trochu paradoxom, že namiesto podpory recyklácie, ktorá môže priniesť nielen nové produkty, ale aj cenné druhotné suroviny sa podporuje proces, ktorým síce prispeje k znižovaniu objemu odpadu na skládkach, ale spaľovaním sa zároveň nenávratne stratí zdroj druhotných surovín.
Slovensko sa nielen k tomuto verbálne hlási, ale priority z obrátenej pyramídy premietlo aj do svojej legislatívy – zákona o odpadoch č. 79/2015, Z.z., kde v paragrafe 6, odsek 1 sa jasne uvádza týchto päť priorít, v rovnakom poradí, ako sú prezentované v európskej hierarchii. A podľa rezortu má reforma odpadového hospodárstva jednoznačne smerovať k vyššej recyklácii odpadov. Mechanickej, fyzikálnej a chemickej. Je to i preto, že recyklácia je u nás dlhodobo poddimenzovaná.
O to väčšie prekvapenie spôsobilo odporúčanie rezortu životného prostredia z prelomu rokov – komunálny odpad viacej spaľovať, na úkor recyklácie. Trochu nepochopiteľný krok bol „zdôvodňovaný“ tým, že v dôsledku celoeurópskej pandémie sa k nám dováža zo zahraničia menej odpadu a naše spaľovne nemajú čo spaľovať, čím idú do straty. Tu vieme riešiť aj ekonomické problémy bez ohľadu na ekológiu… Nebolo tajomstvom, že naše veľké spaľovne majú svoje technologické kapacity postavené hlavne na spaľovaní dovážaného komunálneho odpadu, napríklad z Rakúska.
Je trochu paradoxom, že namiesto podpory recyklácie, ktorá môže priniesť nielen nové produkty, ale aj cenné druhotné suroviny sa podporuje proces, ktorým síce prispeje k znižovaniu objemu odpadu na skládkach, ale spaľovaním sa zároveň nenávratne stratí zdroj druhotných surovín. Vo výkazníctve odpadového hospodárstva sa spaľovanie môže dočasne kladne prejaviť v znížení položky skládkovanie, ale čo ak sa opäť obnoví dovoz odpadov zo zahraničia? Aký odpad budú spaľovať (zahraniční) spoluvlastníci spaľovní? Budeme potom budovať nové spaľovne či (konečne) podporíme recykláciu? A aký bude vplyv prípadného poklesu recyklácie komunálneho odpadu na poplatky za odpad?